Časť malých veriteľov Váhostavu mala výhrady k schôdzi

"Správkyňa nedovolila pripomienky, všetko mala nalinkované tak, aby to prebehlo ako si predstavujú oni," povedal rozhorčený Branislav Havlík, spolumajiteľ stavebnej firmy STASS, s. r. o. z Myjavy. Plán reštrukturalizácie Váhostavu nepodporil, hoci drvivá väčšina prítomných veriteľov, vrátane nezabezpečených, tak urobila.

Váhostav podľa neho ich firme dlží 43 tis. eur za vykonanú prácu v Dubnici nad Váhom. "Spravili sme stopercentnú robotu a oni nám pridajú niekoľko percent. Je to hanba," uviedol. Správkyňa podľa neho na schôdzi povedala to, čo jej povedal niekto iný a zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii čítala. "Viacej nič nedovolila, konštatovala, že je to v rámci zákona. To, že zákon je zlý, nikto nepovedal. Keď som sa prihlásil, posadila ma," dodal Havlík. 

Milan Blaho, majiteľ firmy Remal Industries, s. r. o. z Banskej Bystrice, potvrdil, že do rozpravy na schôdzi neboli pripustení tí, ktorí o to vopred nepožiadali. "Pokiaľ sa chcete prihlásiť do rozpravy, musíte podať vopred písomnú žiadosť," povedal s odvolaním na Obchodný zákonník. Preto podľa neho nebola možnosť namietať napríklad účasť schránkových firiem s neznámymi vlastníkmi na reštrukturalizácii Váhostavu. Rozprava bola zameraná na to, že banky sa vzdali 15 % z pohľadávok v prospech nezabezpečených veriteľov. 

"Predpokladali sme, že reštrukturalizácia bude schválená. Pre nás bol zásadný deň protest pred národnou radou," dodal. Očakáva, že reštrukturalizačný plán Váhostavu následne schváli aj súd. Blahova firma má voči Váhostavu pohľadávky za 25 tis. eur. Malí veritelia pred schôdzou požiadali súd o vylúčenie správkyne Petry Gabrišovej pre jej možnú zaujatosť, ale súd ich podnet neprijal a neuznal ju za zaujatú. Gabrišová (25 rokov) figuruje vo viacerých firmách, je napríklad na čele predstavenstva AutoFinance, a. s. Poprad, konateľkou a likvidátorkou vo viacerých firmách. Blaho si na základe analýzy advokátskej kancelárie myslí, že takýto mladý človek nemôže obsiahnuť toľko činností. 

Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play si v súvislosti so schôdzou veriteľov Váhostavu myslí, že je to vopred nastavená mašinéria, ktorej tento výsledok vyhovuje. Pripomenula, že nedávno spochybnili nezaujatosť správkyne. "Na mňa pôsobí ako nasadený neskúsený človek, ktorý má zohrať svoju úlohu. Predpokladám, že rovnako hladko to po dnešnom dni prejde aj cez súd. Spochybňuje to Slovenskú republiku ako právny štát, ak je možné, aby bez otázok niekto preskúmal pozadie schránkových firiem, ktoré žiadali z tejto firmy milióny eur," povedala Wienk. 

Schránkové firmy podľa Wienk môžu byť aj na Slovensku, závisí to od spôsobu ich fungovania. Tvrdí, že firmy, ktoré šéf Váhostavu Marián Moravčík zastupoval (Lomark, Tortuga), sú schránkové. "Schránkové firmy fungujú na tom, že umožňujú ľuďom v pozadí kontrolovať ich chod bez toho, aby do toho verejnosť videla," priblížila Wienk. Myslí si, štátne orgány majú tieto informácie. "Neviem si predstaviť, že SIS a orgány činné v trestnom konaní by nevedeli o týchto veciach. Sme svedkom exemplárneho prípadu, ktorý ukazuje, že štát bol ovládnutý skupinou mocných oligarchov, pre ktorých zákon neplatí, ktorí vedia dosiahnuť čokoľvek vďaka svojim väzbám na politiku," upozornila Wienk. 

Váhostav by podľa nej mal byť varovným príkladom pre všetkých občanov, lebo ukazuje, že krajina nefunguje tak, ako by mala. Myslí si, že by stačila aplikácia zákonov, aby štát fungoval. "Treba vymeniť ľudí. Je to o tom, čo ako voliči dovolíme a kde nastavíme bariéru," uzavrela Wienk.