Čaplovič: Môžeme hovoriť aj o starých Slovákoch, hoci národy vtedy ešte neboli

"Môžeme hovoriť aj o starých Slovákoch. Maďari hovoria o starých Maďaroch, Nemci o starých Nemcoch, Česi majú starých Čechov. Ale musíme to vnímať tak, že národ v tomto období nemal atribúty, ako má moderný národ, povedzme od 19. storočia," upozornil Čaplovič.  Na druhej strane zdôraznil, že kontinuita obyvateľstva, ktoré napokon vytvorilo moderný slovenský národ, na tomto území po celé stáročia od príchodu vierozvestov až podnes jednoznačne bola. "Napríklad sa v tomto období často požívalo slovo 'sloven', ktoré v našom dnešnom jazyku stále figuruje vo výraze 'slovenčina', alebo 'Slovenka'," poznamenal Čaplovič.    

Konštantína a Metoda vníma najmä ako nositeľov kultúry, kresťanstva v zrozumiteľnej reči, ale aj právnych noriem. "Boli to predovšetkým nositelia kultúrneho odkazu, prirodzene veľmi dôležitých kultúrnych hodnôt, politických hodnôt a politických záujmov," povedal Čaplovič. Čo sa týka politiky, na území Slovenska sa vtedy prelínali siločiary Byzantskej ríše a západného sveta, reprezentovaného najmä najvýznamnejším mestom vtedajšej Európy, Rímom, rímskou kúriou.

Výraz "vierozvestci" v prípade sv. Cyrila a Metoda podľa neho v prípade Slovenska celkom neplatí, pretože tu v čase ich príchodu už kresťanská viera mnoho rokov bola. "Tu už bol v roku 828 vysvätený Pribinov chrám salzburským arcibiskupom Adalrámom," upozornil Čaplovič s tým, že kresťanské oltáriky z prelomu ôsmeho a deviateho storočia sa našli aj v Bojnej. "Do tohto prostredia v prvom období prišli kresťanské idey, ktoré boli odrazom benediktínskej rehole, iroškótskej, franskej a talianskej misie. Kresťanstvo tu už bolo, ale dostalo sa sem v jazyku, ktorému väčšina obyvateľstva nerozumela. Konštantín - Filozof a jeho brat Metod však prinášajú na naše územie preloženú bibliu s staroslovienčine, v jazyku zrozumiteľnom aj predkom Slovákov," zdôraznil.   Dodal, že išlo o mimoriadne tolerantné osobnosti, ktoré dokázali chápať aj postoje iných. Pripomenul slávnu disputu s trojjazyčníkmi, v ktorej Konštantín a Metod obhájili právo starých Slovákov a Moravanov používať v liturgii vlastný jazyk. Veľkou hodnotou sú diela, ktoré bratia napísali, najmä Konštantínov Proglas, ale napríklad aj Metodovo "Napomenutie vladárom" z roku 885. "Pripomína vladárom, že nie je možné, aby pri riadení štátu zabudli na ľud. Aby nežili povýšeneckým životom a nemravne," povedal Čaplovič.

V otázke, či bola cyrilometodská úcta na Slovensku kontinuálne prítomná od čias misie oboch bratov až dodnes, alebo bola v stredoveku prerušená a obnovili ju až národovci v 19. storočí, sa Čaplovič prikláňa k prvej možnosti. "Profesor Marsina to jasne ukázal, nebol to rok 1863, kedy sa začala cyrilometodská tradícia," poznamenal s tým, že ju možno "vystopovať" stáročia dozadu. Upozornil aj na úlohu žiakov sv. Cyrila a Metoda, ktorých nechal Svätopluk vyhnať z územia Veľkej Moravy, pokračovali však v činnosti u južných Slovanov. "Napríklad sv. Gorazd je rodák z tohto územia, z Močenku pri Nitre. My, učitelia sa k nemu hlásime a preto sa dlhé roky udeľuje najlepším učiteľom medaila sv. Gorazda," poznamenal.  Čaplovič, ktorý minulý rok trávil výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda v Nitre, dnes navštívi evanjelické bohoslužby v Branči, venované tejto téme. "Budú si pripomínať príchod sv. Cyrila a Metoda, aj s väzbou na tento hrad a na Pilárikove skvelé učenie, ktoré pochádzalo z tohto prostredia," povedal. Cez víkend plánuje aj návštevu Dňa Slovákov v severovýchodnom Maďarsku, v Pálháze. "Som veľmi rád, že sa tam zúčastní aj môj maďarský kolega, minister pre ľudské zdroje, kde patrí aj školstvo, pán Zoltán Balog," uzavrel Čaplovič.