Bývalý slovenský prezident Michal Kováč bude mať 80 rokov

NETKY.SK • 4 August 2010, 06:29 • 2 min
Bývalý slovenský prezident Michal Kováč bude mať 80 rokov

Bývalý slovenský prezident Michal Kováč bude mať 80 rokov

slovakia

left justify in out

Exprezident SR Ing. Michal Kováč, CSc. sa vo štvrtok 5. augusta dožíva významného životného jubilea - 80. narodenín.
      Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 bol jej prvým prezidentom. Do tejto najvyššej štátnej funkcie ho ako kandidáta HZDS zvolili poslanci Národnej rady SR v druhom kole volieb dňa 15. februára 1993 a 2. marca 1993 ho do úradu inaugurovali. Funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998 odovzdaním právomocí vláde SR.
      Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša, ktorá sa nachádza na východnom Slovensku medzi Humenným a Medzilaborcami. Po ukončení stredoškolského vzdelania na Obchodnej akadémii v Humennom vyštudoval v roku 1954 v Bratislave Vysokú školu ekonomickú (VŠE). Po ročnom pôsobení ako asistent na VŠE v Bratislave nastúpil do služieb Oblastného ústavu Štátnej banky československej (ŠBČS). V rokoch 1965 až 1966 prednášal v bankovej škole na Kube, v rokoch 1967 až 1969 pracoval v Živnostenskej banke v Londýne. V roku 1969 ho z britskej metropoly odvolali, o rok neskôr vylúčili z KSČ a preložili do ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto za radového bankového úradníka.
      V bankovníctve pracoval od roku 1956 do decembra 1989. Externe pôsobil aj na VŠE, vo Výskumnom ústave pre financie a úver, v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu a externe prednášal na odbore ekonomiky a financovania Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT).
      Po roku 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN), v rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.
      Od júna 1990 do decembra 1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR (za VPN, neskôr HZDS). Po voľbách v roku 1992 bol od júna členom Predsedníctva FZ ČSFR. Na prvom zasadnutí federálneho parlamentu ho dňa 25. júna roku 1992 zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do 31. decembra 1992, t.j. do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR).
      Od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 zastával vo vláde národného porozumenia a potom aj od 27. júna 1990 funkciu ministra financií, miezd a cien. Obidva razy bol do vlády delegovaný hnutím VPN. Po odvolaní predsedu vlády Vladimíra Mečiara podal demisiu a 18. mája 1991 ukončil činnosť vo vláde.
      Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu bolo poznamenané rozpormi s premiérom a šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, ktoré pramenili z nesúhlasu prezidenta s nedemokratickými metódami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v parlamente v marci 1994, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi členmi zákonodarného zboru a následný pád jeho druhej vlády. Po návrate Mečiara do premiérskeho kresla na konci roku 1994 odmietol prezident Michal Kováč vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu. V rámci snahy Vladimíra Mečiara a HZDS o diskreditáciu prezidenta sa dokonca zrealizovalo zavlečenie jeho syna Michala do susedného Rakúska. Na funkciu hlavy štátu kandidoval Michal Kováč aj v roku 1990, kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal.
      Na prezidentskom dôchodku sa Michal Kováč, pokiaľ mu to zdravie dovoľuje, venuje práci v Nadácii Václava Havla a Michala Kováča. Stal sa čestným predsedom Centra pre európsku politiku.
      Je ženatý s manželkou Emíliou, s ktorou sa zoznámil už na vysokej škole. Má dvoch synov, Juraja a Michala. Už vyše roka a pol trpí bývalý prezident Parkinsonovou chorobou a nedávno ho museli hospitalizovať v nemocnici pre viacnásobný kolaps.
      Na jar 2003, pri príležitosti 10. výročia inaugurácie Michala Kováča, vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov. Zostavil ju Anton Baláž a dokumentuje päťročné pôsobenie Michala Kováča v prezidentskej funkcii cez optiku tímu jeho spolupracovníkov Jána Findru, Dušana Kováča, Vladimíra Štefku, aj Imricha Béreša, Ladislava Orosza a Brigity Schmögnerovej. Prostredníctvom ich osobných výpovedí kniha podáva svedectvo o charaktere doby a o situácii, v ktorej sa začal budovať inštitút prezidenta na Slovensku.

Zdroj: TASR



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona