Bývalý prezident USA Bill Clinton bude mať 70 rokov

Clinton sa narodil 19. augusta 1946 ako William Jefferson Blythe III v meste Hope v štáte Arkansas v USA. V mladosti mal dva záujmy: hudbu (ovláda hru na tenorsaxofón) a politiku. Absolvoval Georgetownskú univerzitu, univerzitu v Oxforde (University College, Oxford) a právnickú fakultu Yaleovej univerzity. Na Yaleovej univerzite sa zoznámil s Hillary Rodhamovou, svojou budúcou manželkou.

V období 1974-1976 prednášal Bill Clinton na právnickej fakulte univerzity v Arkansase a zároveň sa pripravoval na politickú dráhu v Demokratickej strane. Funkciu generálneho prokurátora štátu Arkansas zastával v rokoch 1976-1978. V roku 1978 ho zvolili za guvernéra Arkansasu. V roku 1980 prehral voľby na ďalšie funkčné obdobie, ale v roku 1982 opätovne zaujal tento post.

Ako člen Národnej asociácie guvernérov pomáhal zakladať Radu demokratického vedenia, zoskupenie demokratov usilujúce sa nanovo definovať politiku Demokratickej strany.

Kandidátom na funkciu prezidenta USA za Demokratickú stranu sa stal v júli roku 1992 a 3. novembra 1992 ho zvolili za 42. prezidenta USA. Vo veku 46 rokov sa stal v tom čase tretím najmladším prezidentom v dejinách USA.

Verejná mienka sa však od sebaistého mladého prezidenta začala odkláňať. Až prvé úspechy - presadenie dohody o Severoamerickej zóne voľného obchodu (NAFTA) a prijatie zákona o čiastočnej regulácii strelných zbraní – vylepšili Clintonov obraz v očiach jeho voličov. Prvú vážnu politickú katastrofu prinieslo odmietnutie reformy zdravotnej starostlivosti (navrhla ju jeho manželka Hillary Clintonová), neskôr prepadol v Kongrese i jeho návrh na reformu sociálneho zabezpečenia. Najničivejším škandálom z tohto obdobia bolo obvinenie Clintona zo zneužitia politickej moci v období vykonávania úradu guvernéra. Tieto politické nezdary viedli napokon k tomu, že vo voľbách do Kongresu v roku 1994 zvíťazila Republikánska strana. Neskôr však práve republikáni, ktorí presadili pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva neúnosné zákony v oblasti zdravotníctva a životného prostredia, prispeli 3. novembra 1996 k znovuzvoleniu Clintona za hlavu štátu na druhé funkčné obdobie.

Z Clintona sa stal uznávaný svetový politik aj vďaka jeho neskorším úspechom, ku ktorým patria zníženie inflácie a nezamestnanosti, rast exportu a výsledky zahraničnej politiky. Za sprostredkovateľské úsilie o mier v Bosne bol v januári 1998 navrhnutý na Nobelovu cenu mieru.

Začiatok roka 1998 však priniesol aj najvážnejší škandál za celé obdobie Clintonovho pôsobenia v prezidentskom kresle - aféru so stážistkou Monikou Lewinskou. Lewinská aj Clinton najprv verejne popierali svoj intímny pomer, až v auguste toho roku pred Veľkou porotou sa Lewinská priznala. Napriek jej ubezpečeniu, že nebola nútená klamať, vniesla vážne pochybnosti o čestnosti prezidenta, ktorý sa nakoniec v televíznom prenose ospravedlnil občanom.

Výsledky vyšetrovania tejto aféry viedli k návrhu na odvolanie Clintona. Jeho záchrana prišla v podobe amerického Senátu, ktorý ho vo februári 1999 odmietol zbaviť funkcie hlavy štátu. Druhé funkčné obdobie prezidenta Billa Clintona sa skončilo v januári 2001. Na tomto poste ho 20. januára 2001 vystriedal republikán George Walker Bush.

Od opustenia prezidentskej funkcie sa Clinton venuje práci vo svojich nadáciách Clinton Foundation a Clinton Global Initiative. V novembri 2004 otvoril v arkansaskom Little Rocku prezidentské centrum nesúce jeho meno. V roku 2013 mu 44. prezident USA Barack Obama udelil najvyššie civilné vyznamenanie - Prezidentskú medailu slobody USA.

V júli 2016 Clinton vystúpil s prejavom v americkej Filadelfii na zjazde Demokratickej strany, na ktorom delegáti potvrdili bývalú americkú ministerku zahraničných vecí Hillary Clintonovú, jeho manželku od roku 1975, ako prezidentskú kandidátku strany v nadchádzajúcich novembrových voľbách.