Bývalého filipínskeho diktátora Marcosa tajne pochovali na národnom cintoríne

Polícia ohlásila pohreb iba na poslednú chvíľu, čím rozhnevala početných odporcov, ktorí s pochovaním Marcosa na národnom cintoríne nesúhlasili, informovala agentúra DPA.

Predstavitelia polície zdôraznili, že nešlo o štátny, ale len o jednoduchý vojenský pohreb za účasti najbližších príbuzných a priateľov. Pozostatky zosnulého na Cintorín hrdinov na manilskom predmestí Taguig vrtuľníkom z Marcosovho domovského mesta Ilocos Norte na severe Filipín.

Rakva s nebožtíkom bola zabalená vo filipínskej zástave a vojaci na jeho počesť vypálili 21 čestných sálv.

Fakt, že pohreb bol do poslednej chvíle držaný v prísnej tajnosti rozhorčil hlavne prodemokratických aktivistov a príbuzných obetí Marcosovho režimu, ktorí chcú ešte dnes zorganizovať protesty po celej krajine.

O pochovaní bývalého diktátora na národnom cintoríne nedávno rozhodol filipínsky Najvyšší súd. Išlo o veľmi kontroverzný verdikt, keďže Marcos je mnohými obviňovaný z porušovania ľudských práv i korupcie. Prevoz telesných pozostatkov už predtým odobril prezident Rodrigo Duterte.

Polemika o tom, či má byť Marcos pochovaný na národnom cintoríne, vyvoláva na Filipínach polemiku už dlhý čas. Diskusia o tom bola veľmi emotívna a výrazne polarizovala filipínsku spoločnosť.

Ferdinand Marcos bol prezidentom Filipín v rokoch 1965-86. Zaslúžil sa o rozvoj krajiny, ale jeho vláda bola poznačená aj autoritárstvom, korupciou, despotizmom, nepotizmom, politickými represiami a porušovaním ľudských práv. V roku 1972 sa jeho režim zmenil na diktatúru, keď okrem iného vyhlásil aj stanné právo, ktoré umožnilo tvrdé zásahy voči Marcosovým protivníkom. Po páde svojho režimu v roku 1986 sa exdiktrátor uchýlil do exilu na Havajské ostrovy, kde o tri roky zomrel. Jeho pozostatky pred 13 rokmi previezli do rodného filipínskeho mesta Ilocos Norte, kde ich vystavili v sklenenej rakve. Jeho vplyvní príbuzní opakovane žiadali, aby bol pochovaný na národnom cintoríne.