Bývalá dôstojníčka z VSS: Šikanovali ma a zastrašovali

Svrčeková do tajnej služby nastúpila v roku 2010. "Žiadne vedomosti o tunelovaní VSS nemám a nikdy som nemala. Som blízkou priateľkou Romana Mikulca (šéf VSS za ministra Galka, ktorý začal vyšetrovanie kauzy) a stala som sa prostriedkom na nátlak, aby sa nikdy neukázala pravda. Stala som sa nástrojom na kompromitáciu môjho priateľa," uviedla s dôvetkom, že svoje dnešné vystúpenie vníma ako poslednú možnosť boja.

Dôstojníčka tvrdí, že vo VSS si až do volieb v roku 2012 riadne robila svoju prácu, no potom prišla zmena. "Stala som sa obeťou šikany, zastrašovania, diskriminácie a hrubého nátlaku. Od marca do novembra 2012 som absolvovala štyri bezpečnostné pohovory mimoriadne dehonestujúcim spôsobom, kde chceli informácie o tom, na akých ekonomických rokovaniach bol Mikulec, obvinili ma tiež, že mi kúpil byt, čo nie je pravda. Padali tam vulgarizmy a išlo o hrubý nátlak. Účelom bolo nájsť niečo na Mikulca. Čokoľvek, čo by mohlo dokázať veci, ktoré urobil alebo neurobil. Usilovali sa ma psychicky deptať, ale ja som tomu vtedy nerozumela, nevedela som, že existujú nejaké materiály o tunelovaní. Teraz viem, čo bolo účelom pohovorov," konštatovala.

Svrčeková ponuku odmietla a napísala sťažnosť

V novembri 2012 sa poručíčka po jednom z bezpečnostných pohovorov rozhodla bojovať a informovala svojho nadriadeného šéfa VSS Róberta Tibenského o tom, čo sa dialo za jeho vedenia služby na týchto pohovoroch. "Uviedla som, že výraz 'špinavá handra' bol najmenej vulgárny. Informovala som, že hodlám podať sťažnosť, v ktorej som chcela napísať, že bol porušený zákon o utajovaných skutočnostiach, keďže určite zákonný nebol. Žiadala som nápravu, keďže bol mojim priamym nadriadeným. Reakcia Tibenského bola, aby som nepodávala žiadnu sťažnosť, ale ponúkol mi funkciu vo VS a zároveň mi ponúkol, že zo mňa urobí kapitánku," informovala Svrčeková. Túto ponuku však odmietla, keďže Tibenskému nedôverovala a sťažnosť napísala. "Po tejto sťažnosti sa mi títo ľudia smiali do očí a stala som sa čiernou ovcou v spravodajskej službe," povedala.

Po odoslaní sťažnosti jej vraj bolo povedané, že vo vojenskom spravodajstve môže už len čítať noviny a variť kávu. "Vyhodnotila som to tak, že odídem dobrovoľne a podala som si žiadosť o ukončenie služobného pomeru. Tá mi ale bola zamietnutá. Musela som tam byť a so strachom chodiť do práce. Požiadala som teda o zrušenie bezpečnostnej previerky, aby ma museli prepustiť, ale dostala som dva personálne rozkazy - 'vypustili' ma do Ozbrojených síl SR a prevelili ma do chemického práporu v Rožňave. Absurdné, lebo na takéto niečo som nikdy nemala školenie ani prax," upozornila s tým, že Tibenský sa o týchto veciach nechcel rozprávať.

Odchod do Rožňavy

Svrčeková sa následne stretla s ministrom Glváčom, ktorý jej povedal, že chápe, že je to pre ňu ťažká situácia, ale že "on nie je v pozícii, aby mohol buchnúť do stola a Skuhra a Tibenský budú poslúchať". O jej situácii vedel aj náčelník Generálneho štábu Peter Vojtek. "Musela som teda odísť do Rožňavy," povedala. Svrčeková opätovne podala žiadosť o ukončenie služobného pomeru a upozornila, že nemá bezpečnostnú previerku.

"Napriek tomu som tri mesiace sedela na tejto pozícii a nerobila som vôbec nič. Až po troch mesiacoch, keď som informovala aj premiéra Roberta Fica (Smer-SD), som bola prevelená do Trebišova, kde mám vykonávať funkciu veliteľky čaty bojovej jednotky. Toto nie je niečo, čo by som vedela a chcela vykonávať. Bojím sa, čo bude nasledovať," dodala s tým, že jej čata by mala údajne ísť pod jej velením na misiu do Afganistanu.

Galko je aj na základe jej výpovede presvedčený, že minister Glváč nemá pod kontrolou svoju tajnú službu a agenti sa miesto obrany SR venujú prenasledovaniu vlastných ľudí, otvárajú spisy, vyberajú z nich intímne informácie a chodia s nimi za novinármi. "Minister Glváč je hanbou nielen tejto smeráckej vlády, ale celej politickej scény. Tajné služby vrátil do čias Mečiara a Lexu," uzavrel s tým, že Glváč na brannobezpečnostnom výbore poslancom prisľúbil, že Svrčeková bude do dvoch dní von z armády a miesto toho jej prišiel personálny rozkaz do Trebišova.