Bulharský premiér Borisov: EÚ by sa mala postarať o západný Balkán, lebo inak to urobí Čína, Rusko alebo Turecko

Bulharsko chce byť počas počas jeho predsedníctva v Rade EÚ nasledujúcich šiestich mesiacov ich "hlasom". Podľa Borisova stoja pred Úniou, ak sa chce v budúcnosti vyhnúť možným konfliktom, ktoré by destabilizovali Európu, dve možnosti - buď podporí európsku perspektívu skupiny šiestich krajín tohto regiónu, vrátane lepšieho prepojenia medzi nimi a EÚ, alebo hrozí, že vzniknuté mocenské vákuum obsadia iní hráči. Pripomenul, že v západobalkánskom regióne sa investične silno presadzuje Čína, pričom "nevieme, aké má záujmy", Turecko má spojencov v početných moslimských komunitách v týchto krajinách a Rusko sa snaží získavať vplyv aj cez pravoslávie.

Bulharsko je podľa Borisova "najvernejším a najposlušnejším členom Európskej únie". Premiér vystúpil pred delegáciou európskych novinárov mapujúcich priority Bulharska počas jeho predsedníctva. Borisov označil za nevhodný spor medzi Chorvátskom a s Slovinskom o prístup do vôd Jadranského mora, lebo podľa neho oslabuje dôveru v EÚ vo veľmi citlivom regióne.

V odpovedi na otázky, ako vníma šancu na vstup Bulharska do Schengenu, Borisov upozornil, že jeho krajina počas výkonu predsedníctva v Rade EÚ "nebude tlačiť na pílu", zároveň však vyjadril nádej, že spolu s Rumunskom by mohli rozšíriť schengenský priestor v ďalších mesiacoch. Dodal, že Bulharsko prísne stráži vonkajšie hranice EÚ, plní všetky zadania EÚ a veľa investovalo do vybavenia aj do ľudských zdrojov. "Pevne verím, že Bulharsko aj Rumunsko si zaslúžia členstvo v Schengene," uviedol.

S tým je podľa neho spojená aj otázka migrácie, kde je dôležité stráženie hraníc a oddelenie utečencov z vojnových oblastí od ekonomických migrantov. Pripomenul, že v tomto smere výborne fungujú vzťahy medzi Bulharskom a Tureckom - na spoločnej hranici nedochádza k migračnému tlaku.

Borisov pripomenul, že Bulharsko ešte pred zavádzaním kvót na prerozdeľovanie migrantov v EÚ navrhovalo vytváranie centier pre utečencov mimo územia Únie, ktoré by boli pod kontrolou Červeného kríža a iných medzinárodných organizácií. Dodal, že jeho krajina nemala problém s mechanizmom relokácií, chápe však obavy stredoeurópskych krajín, a upozornil, že treba vnímať obavy, podľa ktorých migrácia povedie k demografickým zmenám, čo poskytuje argumenty populistickým stranám v Európe.

Zároveň upozornil na argument, že relokovaní migranti nechcú žiť v im "pridelených" štátoch, majú svoje preferencie, a preto presadiť akési nanútenie v podobe kvót cez reformu azylového systému EÚ, by šlo proti hodnotám, ktoré Únia vyznáva.

Borisov vyjadril nádej, že spor medzi Poľskom a EÚ ohľadne porušovania pravidiel právneho štátu sa podarí urovnať a v Rade nedôjde k hlasovaniu podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.

Bulharský premiér pripustil, že sankcie voči Rusku názorovo rozdeľujú EÚ, boli však výsledkom konania Ruska na Ukrajine. Spresnil, že jeho krajina v dôsledku týchto sankcií prišla o 1,3 miliardy eur a tri veľké energetické projekty, ale je dôležité, aby EÚ zachovala jednotu. Medzi EÚ a Ruskom je podľa neho potrebný dialóg a lepšie vzájomné pochopenie, Únia však musí počkať na výsledok marcových prezidentských volieb v Ruskej federácii.