Budova amerického veľvyslanectva v Bratislave má tiež svoje dejiny

Pre prvého amerického konzula na Slovensku, senátora Claiborna Pella, zostala Bratislava spomienkou na celý život, povedal dnes jeho vnuk Clay Pell pri príležitosti 20. výročia znovuotvorenia budovy konzulátu USA na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
"Môj starý otec bol veľmi láskyplný človek a mal veľmi rád Slovensko a čas, ktorý tu prežil. Spolu s mojou starou mamou, ktorá je ešte nažive, si na chvíle, keď sem prišli, spomínali ako na veľmi šťastné," povedal v rozhovore pre TASR vnuk amerického senátora.
Podľa Claya Pella bol pobyt v Bratislave pre jeho starého otca skúsenosťou, ktorá ho ovplyvnila po zvyšok jeho kariéry. Obľúbil si Slovákov, mal k nim blízko, ale pekné spomienky mu zostali i na slovenskú kultúru či slovenské jedlá.
Clay Pell je príslušníkom americkej pobrežnej stráže a zatiaľ na diplomatickú kariéru nepomýšľa, svoju prácu má rád, pôsobí priamo vo Washingtone. Slovensko navštívil už druhý raz - je to pre neho príjemný zážitok, lebo ľudia sú tu "priateľskí a prívetiví".
Priamo v miestnosti, ktorú na americkom veľvyslanectve volajú "Pell Room", Clay Pell spolu s Pavlom Demešom symbolicky stiahol vlajku z knihy Priateľ-partner-spojenec/Friend-Partner-Ally.
Predstavenie Demešovej knihy a spomienka na Deň vďakyvzdania pred 20 rokmi boli príležitosťou, pri ktorej americký veľvyslanec v SR Theodore Sedgwick vysoko ocenil slovensko-americké vzťahy.
Prípitkom si búrlivé porevolučné chvíle na Slovensku pripomenuli i osobnosti, ktoré vtedajšie dejiny spoluvytvárali, súčasní politici, predstavitelia mimovládnych organizácií.
Bývalý slovenský veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora sa na chvíľu vrátil aj k svojmu pôsobeniu vo Washingtone, keď "išlo o to, aby sa Slovensko vrátilo späť do integračného vlaku".
"Myslím si, že to boli predovšetkým svetlé roky pre Slovensko, pretože krajina, o ktorej sa predtým buď nevedelo veľa, alebo sa o nej vedelo nie akurát to najlepšie, sa dostala oveľa viac do pozornosti Američanov," povedal Bútora pre TASR.
Ako ďalej dodal bývalý diplomat, na veľvyslanectve považovali za dôležité, aby do Washingtonu nechodili len politici, ale aj ľudia, ktorí "môžu prerozprávať príbeh Slovenska" - študenti, ľudia z biznisu, z mimovládnych organizácií, sudcovia, novinári, ochranári.
Za skvelú kapitolu o slovensko-amerických vzťahoch označil Demešovu knihu štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Milan Ježovica, ktorý podotkol, že "je veľa toho, čo v knihe je, a veľa toho, čo v nej nie je".
Demeš zdôraznil, že chcel zachytiť príbeh slovensko-amerických vzťahov od čias Nežnej revolúcie, ktorého súčasťou je i budova na Hviezdoslavovom námestí.
"Myslím si, že príbeh slovensko-amerických vzťahov za ostatných 20 rokov je vskutku unikátny, a je to aj príbeh tejto budovy, kde knihu krstíme," povedal autor. Dodal, že databázy TASR mu boli pri tvorbe knihy veľkou pomocou.
Claiborne Pell prišiel do Bratislavy v roku 1947 a konzulát v klasicistickej budove na terajšom Hviezdoslavovom námestí otvorili 1. marca 1948, ale v roku 1950 ho definitívne zavreli. Senátor sa však dožil jeho znovuotvorenia i vzniku samostatného Slovenska. Zomrel v roku 2009 vo veku 90 rokov.
Pred 20 rokmi bolo dnešné veľvyslanectvo Spojených štátov prázdnou budovou, kde americký diplomat Paul Hecker spolu s manželkou a americkými dobrovoľníkmi pripravili Slovákom na Deň vďakyvzdania tradičného amerického moriaka, zaspomínal si Demeš.

Zdroj: TASR