PARÍŽ - Francúzsky prezident Francois Hollande má už len necelé tri mesiace na presadenie reforiem, ktorým sa jeho predchodcovia úspešne vyhýbali. Európska komisia totiž koncom novembra stanovila termín, do ktorého musí Francúzsko odstrániť prekážky, ktoré bránia rastu druhej najväčšej ekonomiky eurozóny. Informovala o tom agentúra Reuters.
Ak Paríž neuskutoční zmeny do marca 2015, komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici, ktorý bol ešte pred ôsmimi mesiacmi francúzskym ministrom financií, môže zaviesť voči svojej krajine sankcie vrátane pokuty vo výške 4,2 miliardy eur. Pre zakladajúceho a jedného z kľúčových členov Európskej únie by to bola politická potupa.
EK oznámila, že Francúzsko bude hodnotiť na základe dokončeného návrhu rozpočtu na rok 2015, k čomu by malo dôjsť koncom decembra, ako aj podľa toho, či krajina dokáže spustiť novú vlnu reforiem, ktorú prezident Hollande prisľúbil predsedovi EK Jeanovi-Claudovi Junckerovi v liste z 21. novembra.
"Veci sa musia pohnúť dopredu, a to do marca budúceho roka. Ak nie, Európska komisia nebude váhať a prevezme zodpovednosť," varoval minulý týždeň Moscovici svojho bývalého šéfa.
Nezamestnanosť vo Francúzsku sa stále drží nad 10 % a počet nezamestnaných vzrástol v októbri na nový rekord 3,46 milióna. Dôvodom je stagnácia ekonomiky, ktorá podľa ekonómov dopláca najmä na nepružný trh práce. Stagnujúca ekonomika okrem toho podľa vlády neumožní Francúzsku znížiť rozpočtový deficit na úroveň stanovenú Európskou úniou skôr ako v roku 2017.
V tejto situácii minister hospodárstva Emmanuel Macron plánuje 10. decembra predstaviť návrh zákona, od ktorého si vláda sľubuje podporu investícií, pracovných miest a ekonomického rastu, no ktorým zasiahne do výhod niektorých skupín. Verejná mienka je síce určitým zmenám naklonená, Macron ale bude musieť počítať s odporom práve dotknutých záujmových skupín.
Jedno z opatrení napríklad plánuje deregulovať uzatvorené profesie, ako sú notári, iné zasa umožní otvoriť oblasť diaľkových autobusových liniek konkurencii. Okrem toho chce Macron presadiť aj výnimky v zákone o 35-hodinovom pracovnom týždni, ktorý zaviedla bývalá socialistická vláda v roku 2000, no ktorý podľa kritikov iba zvýšil pracovné náklady, ale neviedol k vytvoreniu nových pracovných miest. S tým zasa nesúhlasia ani odbory, ani socialisti.
Na základe prísľubov šéfovi EK by sa mal Macronov návrh zákona dostať do dolnej komory parlamentu niekedy v januári a do Senátu v marci. Francúzsko by tak stihlo termín stanovený komisiou.
Ekonómovia si však od ministrových opatrení veľa nesľubujú. Hlavný ekonóm banky Société Générale pre eurozónu Michel Martinez odhaduje, že ak by sa Macronove opatrenia uviedli v plnej miere do praxe, výkon francúzskej ekonomiky by to v dlhodobom meradle vylepšilo maximálne o 0,5 %. Na druhej strane to podľa neho môže úplných pesimistov presvedčiť, že vo Francúzsku predsa len postupne dochádza k zmenám.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies