Brusel možno povolí nezapočítavanie nákladov na utečencov do deficitu

V súčasnosti najmä Rakúsko žiada, aby výdavky na utečencov, ktorí do krajiny prichádzajú v obrovskom počte, nemuselo započítavať do deficitu. Na základe pravidiel Paktu rastu a stability musia členské štáty znížiť bežný rozpočtový schodok pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a štátny dlh nesmie prekročiť 60 % HDP. Na štrukturálnej báze však musí byť rozpočet vyrovnaný alebo prebytkový. Za vyrovnaný sa však považuje aj vtedy, ak tzv. štrukturálny deficit, očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy, nepresahuje 0,5 % HDP.

Rakúsko túto podmienku minulý rok splnilo a jeho štrukturálny deficit dosiahol 0,4 %. Ale v máji Európska komisia zverejnila prognózu, že ak sa rakúska fiškálna politika nezmení, deficit na štrukturálnej báze bude tento rok dvojnásobne vyšší a v roku 2016 dosiahne 1,4 % HDP. Viedeň by preto chcela, aby sa náklady na utečeneckú krízu nezapočítavali.

"Niektoré krajiny eurozóny skutočne zápasia s vysokými nákladmi na utečencov a nemyslím si, že by bolo správne, ak by sme museli oznámiť, že nulový štrukturálny deficit nedosiahneme len kvôli utečeneckej kríze, no Európska komisia by nás aj tak potrestala," povedal rakúsky minister financií Hans Jörg Schelling.

"Chceme iba jedno. Aby sa tak, ako je to v prípade katastrof, tieto náklady nepočítali," dodal. Podľa komisára EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Pierra Moscoviciho sa Európska komisia touto záležitosťou zaoberá. "Momentálne skúmame, či tu nejde o mimoriadne okolnosti," povedal Moscovici.

Ako dodal nemenovaný zdroj z Európskej komisie, rozpočtové pravidlá EÚ umožňujú takéto neočakávané okolnosti riešiť. "Ak EK dostane žiadosť od konkrétneho členského štátu, preskúmame, či je v jeho prípade možné takéto pružnejšie uplatnenie pravidiel, čo Pakt rastu a stability umožňuje," uviedol zdroj s tým, že budú postupovať prípad od prípadu.