Británia je druhým najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ

Britská premiérka Theresa Mayová sa tento mesiac chystá aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy. Odštartuje tak zhruba dva roky trvajúci proces rokovaní o podmienkach odchodu svojej krajiny z EÚ. Ten prinesie obom stranám citeľné straty, a nielen finančné.

Napriek tomu, že je EÚ spoločným blokom 28 krajín, jednotlivé členské štáty sa vo väčšine významných svetových organizácií zastupujú samé. Ale napríklad v rámci skupiny siedmich najvyspelejších ekonomík (G7: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Británia, USA, Kanada, Japonsko) sa Európania často snažia vystupovať jednotne a skoordinovať svoje stanovisko. Okrem toho, Británia a Francúzsko sú jedinými štátmi EÚ, ktoré majú trvalé miesto v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov.

Jedným zo základných princípov EÚ je pritom sloboda pohybu, vďaka ktorej môžu občania členských štátov žiť a pracovať v ktorejkoľvek z krajín Únie. A práve to je jedným z hlavných dôvodov, prečo 17,4 milióna britských voličov hlasovalo za brexit. Británia so svojimi liberálnymi pracovnými zákonmi a dobre fungujúcou ekonomikou bola pre obyvateľov ostatých štátov EÚ veľkým lákadlom.

Na druhej strane, Spojené kráľovstvo zase profitovalo zo spoločného európskeho trhu. Najmä finančný sektor v krajine, ktorý patrí medzi kľúčové odvetvia jej ekonomiky. Členstvo v EÚ umožňovalo finančným spoločnostiam na ostrovoch ponúkať služby po celej EÚ. Po brexite im však hrozí strata tzv. pasových práv.

Ale zároveň, Británia je aj napriek rabatu, teda zľave, ktorú presadila v roku 1984 bývalá premiérka Margaret Thatcherová, druhým najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ. Po jej odchode príde európsky blok o takmer 12 miliárd eur ročne. A to najviac pocítia bývalé postkomunistické štáty.

Zhruba v čase, kedy by Británia mala vystúpiť z bloku, začne pritom EÚ pripravovať rozpočet na 2021-2027 a bude musieť hľadať spôsoby, ako vyplniť dieru po financiách z Londýna.