Na stole sú tri scenáre toho, čo sa v Spojenom kráľovstve môže udiať po odložení hlasovania o dohode o odchode, ktorú chce s Londýnom Európska únia uzavrieť. Únia bola pri brexite jednotná, takáto jednota by sa mohla uchovať aj pri iných témach. Myslí si to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, podľa ktorého brexit ukázal, o koľko výhodnejšie je byť členom EÚ. „Ešte pred britským referendom sa hovorilo o protieurópskych náladách v Dánsku, Holandsku, ale potom sa ukázalo, o koľko je lepšie byť v Únii než vystupovať. Aké je to celé zložité,“ povedal Lajčák.
Miroslav Lajčák
Zdroj: TASR
Komplikovanosť situácie podľa neho ilustruje aj rozbitá britská politická scéna. „Bol som tam nedávno, celá politická scéna žije jednou témou a nevie, čo s ňou,“ povedal na margo situácie v Spojenom kráľovstve, ktoré by malo opustiť európsky klub 29. marca. Na stole sú podľa neho teraz tri možné scenáre vývoja – riadený odchod, neriadený odchod a druhé referendum. Faktom však podľa neho takisto je, že ani jeden z týchto scenárov nemá väčšinu.
Pri brexite mnohých politikov či diplomatov prekvapilo, že Európska únia si udržala svoju jednotu. Žiadna krajina nezačala s Britániou samostatne vyjednávať. „Ja by som si prial, aby sme zostali takíto jednotní aj po vyriešení otázky brexitu, a aby sme v rokovaniach s tretími stranami dokázali túto mieru jednoty demonštrovať,“ povedal Lajčák s tým, že už teraz je Únia veľmi jednotná, a preto veľmi silná v otázkach trhu. „Tam je EÚ jednoznačne globálny a obrovský hráč. Miera jednoty mi chýba v otázkach zahraničnej politiky, kde EÚ takmer neexistuje ako hráč. Jednotlivé členské krajiny áno, vysoká predstaviteľka pre zahraničnú politiku áno, ale EÚ, žiaľ, v tejto oblasti nenájdeme jednu tému, kde EÚ hrá prím. A chýba nám jednota pri vyriešení vnútorných výziev, ako je napríklad dobudovanie schengenského priestoru či zadefinovania efektívnej politiky v oblasti migrácie,“ dodal Lajčák.
Riadený odchod by bol vtedy, ak by britský parlament schválil dohodu o odchode, ktorú 25. novembra odobrili európski lídri. Westminster mal mať už hlasovanie za sebou, avšak keďže bolo zrejmé, že dohodu nepodporí dostatok poslancov, britská premiérka Theresa May hlasovanie odložila zhruba na druhú polovicu januára. Ak britskí zákonodarcovia dohodu neschvália, nastane podľa všetkého tzv. tvrdý brexit, čo znamená, že Únia a jej členské štáty budú mať s Londýnom vzťah bez zmlúv a veľa otázok by bolo nejasných.
Zdroj: Pixabay
Nie je úplne zrejmé, aké by bolo postavenie Európanov, ktorí by prišli na ostrovy, tvrdý brexit by sa nepriaznivo dotkol napríklad dodávok liekov do Británie, nie je ani jasné, ako by fungovala letecká doprava. Čoraz častejšie sa preto začína hovoriť o druhom referende, proti tomu je však samotná May. Jej pozícia je však otázna, už čelila hlasovaniu o dôvere vo svojej vlastnej Konzervatívnej strane. Pozíciu síce nateraz ustála, avizovala však, že toryovcov do ďalších parlamentných volieb nepovedie. Tvrdý brexit straší obe strany, pripravuje sa naň Británia, Európska komisia, ale aj členské štáty vrátane Slovenska.