Brexit má mierne spomaliť náš rast HDP aj zamestnanosti

Vypočítali to analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií, ktorých odhady vychádzajú z rôznych predpokladov o vývoji externého prostredia, Británie a Európskej únie, vyplývajúcich zo zahraničných štúdií. Negatívny vplyv brexitu na slovenskú ekonomiku v budúcom roku by podľa týchto odhadov mohol dosiahnuť od 0 do 0,3 percentuálneho bodu.

Analytici inštitútu sa pozreli na možné dopady brexitu na slovenskú ekonomiku v troch scenároch. Ten optimistický predpokladá upokojenie situácie, zníženie neistoty a pokračovanie existujúcich obchodných vzťahov s Veľkou Britániou, čo v strednodobom horizonte zníži zahraničný dopyt najväčších obchodných partnerov Slovenska kumulatívne iba o 0,2 percentuálneho bodu. Realistický scenár predpokladá vytvorenie obchodných bariér, pretrvávanie neistoty a zhoršenie sentimentu v únii. To by podľa analytikov mohlo viesť k zníženiu zahraničného dopytu v najbližších štyroch rokoch o 0,6 percentuálneho bodu. V tomto scenári sa zároveň už predpokladá aj pomalší nábeh produkcie v slovenskom závode Jaguar Land Rover v rokoch 2018 až 2019. Pesimistický scenár predpokladá výraznejšie narušenie obchodných vzťahov s Britániou, recesiu vo Veľkej Británii a významné spomalenie rastu v Európskej únii. Tento scenár by znamenal kumulatívny pokles dynamiky zahraničného dopytu až o 1,7 percentuálneho bodu do roku 2019.

Pri splnení stredného, teda realistického scenára, tak bude podľa prepočtov inštitútu rast hrubého domáceho produktu Slovenska nižší o 0,1 percentuálneho bodu v tomto i budúcom roku. "Kumulatívna strata hrubého domáceho produktu by na horizonte prognózy v tomto prípade dosiahla 0,5 %. Zamestnanosť by bola kumulatívne nižšia o 0,2 %, čo predstavuje takmer 4 tisíc pracovných miest. Inflácia na celom horizonte spomalí o 0,9 %,“ konštatuje sa v materiáli IFP.

Brexit pritom podľa analytikov rezortu financií negatívne zasiahne slovenskú ekonomiku prostredníctvom viacerých kanálov. "Spomalenie britskej ekonomiky bude mať priamy dopad na našich exportérov. Výraznejší efekt však naša ekonomika pocíti sekundárne prostredníctvom spomalenia našich hlavných obchodných partnerov,“ uvádza sa v analýze inštitútu. Dôležitý bude podľa analytikov aj vplyv z nárastu neistoty a oslabenia dôvery investorov aj spotrebiteľov najmä v Británii, ale i v ostatných krajinách Európskej únie. Posilnenie eura voči libre a menám okolitých krajín zase zhorší cenovú konkurencieschopnosť slovenských exportérov. "V našich scenároch neuvažujeme so zmenou v menovej politike Bank of England a Európskej centrálnej banky, masívnymi pohybmi na trhu práce v Británii ani zmenami v rozpočtových politikách Európskej únie,“ uvádza IFP.

Veľká Británia je siedmym najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska. Vlani do nej smerovalo 5,5 % nášho vývozu. Slovenský export pritom prevyšuje import o viac než 2,7 mld. eur, čo je druhý najväčší prebytok obchodnej bilancie Slovenska. Oslabenie libry voči euru predraží vývoz a naopak zlacní import z Veľkej Británie. Z našich najvýznamnejších obchodných partnerov majú najsilnejšie hospodárske väzby s Britániou Nemecko, Poľsko, Francúzsko a Holandsko.

Takmer polovicu exportu do Veľkej Británie tvoria automobily. Veľká Británia je druhým najväčším exportným trhom pre naše automobilky a každé siedme auto vyrobené na Slovensku smeruje za Lamanšský prieliv. Ďalšou dôležitou vývoznou položkou je elektronika a to najmä televízory. Automobily rovnako ako elektronika patria medzi produkty citlivo reagujúce na cenové zmeny. Depreciácia libry zníži atraktivitu a dostupnosť našich produktov pre britských spotrebiteľov. Zároveň ide o produkty dlhodobej spotreby, nákupy ktorých spotrebitelia odkladajú ako prvé, alebo inak, dopyt po týchto tovaroch je výrazne procyklický.