Brecely chce pri splátkach za PPP projekty dodržať limit 260 mil. eur ročne

"Držíme to v hlave ako určitý balík, ktorý tento štát zvládne," zdôraznil Brecely v rozhovore pre TASR. Na Slovensku aktuálne funguje jeden PPP projekt, a to rýchlostná cesta R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou. Zaň platí štát ročné splátky približne na úrovni 125 miliónov eur.

Tesne pred uzatvorením je aj druhý PPP projekt, ktorým sa má postaviť časť obchvatu Bratislavy. V stredu 11. mája ho má schvaľovať vláda a ak ho odobrí, mala by sa podpísať zmluva s víťazným uchádzačom. Ten môže cestu po finančnom uzatvorení budovať. Splátka za tento projekt by mala byť po jeho dokončení na úrovni 56,72 milióna eur.

Na ďalší PPP projekt alebo projekty tak ministrovi dopravy ostáva približne 75 miliónov eur ročne. Podľa ministra je pritom vysoká pravdepodobnosť, že hneď ako sa začne stavať prvá fáza obchvatu Bratislavy, začne sa s výberom poradcu pre druhú fázu obchvatu, ktorej súčasťou bude aj tunel popod Karpaty.

Podľa šéfa rezortu dopravy je totiž aj toto pokračovanie obchvatu kandidátom na PPP projekt vzhľadom na predpokladané intenzity dopravy. "Budeme sa rozhodovať podľa toho, ako nám vyjde finančný model," avizoval minister. Kombinácia môže byť podľa neho rôzna. Napríklad PPP projekt s dofinancovaním zo štátneho rozpočtu či iný mechanizmus.

Vláda si však do programového vyhlásenia stanovila aj výstavbu viacerých rýchlostných ciest v regiónoch. Napríklad rýchlocesty R3, R4 či R7. Podľa Brecelyho sú práve cesty do regiónov podmienkou pre ich rozvoj a môžu znamenať aj posilnenie cestovného ruchu v daných oblastiach. Ako však financovať ich výstavbu, na to chce šéf rezortu dopravy hľadať mechanizmy. "Hľadáme optimálne modely financovania tak, aby sme mohli aj túto prioritu realizovať," dodal.