Bratislavská vodárenská má investičný dlh 250 mil. eur, poslanci chcú zastaviť vyplácanie dividend

Vedenie BVS, jej dozorná rada a bratislavskí mestskí poslanci preto neodporúčajú, aby spoločnosť vyplácala svojim akcionárom dividendy. Peniaze podľa nich majú byť investované do infraštruktúry vodární. BVS dosiahla za rok 2016 zisk vo výške 497.481 eur.

Predseda Dozornej rady BVS a bratislavský mestský poslanec Radovan Jenčík na septembrovom zastupiteľstve hlavného mesta upozornil, že BVS bola zriadená za účelom zásobovania neškodnou pitnou vodou. "Výnosy v spoločnosti by mali zostávať v nej a majú byť späť investované do infraštruktúry. Neodporúčam, aby sa vyplácali dividendy," povedal. K jeho návrhu sa pridali aj mestské poslankyne a členky Dozornej rady BVS Elena Pätoprstá a Jarmila Tvrdá. Mestské zastupiteľstvo napokon prijalo uznesenie, v ktorom sa neodporúča vyplácanie dividend. Podľa prehľadu peňažných tokov BVS boli v roku 2016 akcionárom vyplatené v hodnote 2,014 milióna eur, v roku 2015 v sume 2,050 milióna eur.

Hlavné mesto je majoritným akcionárom BVS s podielom akcií 59 percent. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal na zastupiteľstve odkázal poslancom, ktorí odporúčali zastaviť vyplácanie dividendy, že tento návrh považuje za krajne nevýhodný pre mesto. "Očakával by som, že sa budete zaoberať primárne dlhom Bratislavy a nie súkromných spoločností," povedal. Vyplácanie dividend sa pritom riešilo aj v minulosti. V roku 2015 kritizoval napríklad Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja to, že hlavné mesto dlhuje bratislavským vodárňam za odvádzanie dažďovej vody. Jeho neuhradená suma sa šplhá na státisíce eur, no od spoločnosti pritom mesto žiada vyplatiť dividendu.

Hovorca BVS Ján Pálffy pre TASR uviedol, že súčasné vedenie BVS k problému investičného dlhu pristupuje zodpovedne, čoho dôkazom má byť napríklad aj dokument analyzujúci kostrový systém verejného vodovodu v Bratislave. "Podľa neho bude na obnovu potrebných asi 44 miliónov eur. Keďže BVS, na rozdiel od iných vodárenských spoločností na Slovensku, nemôže na obnovu a modernizáciu v rovnakej miere čerpať prostriedky z fondov EÚ, musí potrebné prostriedky získavať iným spôsobom – jednou z možností je aj bankový úver," spresnil Pálffy. O spôsobe financovania obnovy i investícií vo všeobecnosti rozhodujú podľa neho akcionári spoločnosti, ktorými sú mestá a obce.