V minulom storočí, keď boli letá menej horúce a zimy chladnejšie a belšie, narodila sa Ellen. Začiatok príbehu, ktorý sa jej počatím začal písať, pôsobil dramaticky a ona ani zďaleka nepripomínala bezstarostné dievča s neprestávajúcim úsmevom na tvári. Naopak, mala taký aj onaký dôvod, aby poznala smútok, predovšetkým však okúsila adopciu a tvrdé odlúčenie od miesta, ktoré v rannom detstve predstavovalo jediný domov, aký kedy poznala.
Skutočná radosť sa rozvinula, až keď Ellen súhlasila, že vstúpi do vzťahu s Bohom a stala sa hrdou návštevníčkou cirkvi aj nasledovníčkou všetkého, v čom spočíva pravé kresťanstvo.
Vydala sa za muža rovnako zmýšľajúceho, milujúceho Bibliu a hudbu a spoločne im bolo dopriate vychovávať dieťa a prijímať slnko i dážď, čo Boh pravidelne zosielal z neba.
Komunizmus
A potom sa dostavil komunizmus, teda obdobie, ktoré jedni dodnes oplakávajú a volajú po návrate, pričom im vraj žiadny režim nikdy nechutil tak sladko, a druhí s vďakou hľadia na jeho rozpad.
Nepopierateľné je, že komunistická éra nežičila viere v Boha a vonkoncom nebolo výnimočné ani prenasledovanie a útoky predstaviteľov ideológie.
„Bolo to veľmi náročné. Bývalý šéf vedel, že chodím do kostola. Býval blízko. Raz mi v práci ukázal noviny a spýtal sa, či viem, čo tam je napísané. Odpovedala som, samozrejme, záporne. On mi potom povedal, že sa tam píše o tom, ktorá cesta je správna. Že je to tá Leninova, čo znamená nechodiť do kostola. Boh mi aj v tejto situácii zázračne pomohol. Stalo sa to tak, že niekoľko dní pred týmto rozhovorom som stretla jedného vzdelaného človeka, ktorý mal načítané Leninove spisy. V jednom jeho diele sa nachádzala pasáž, ktorá hovorila, že každému treba nechať slobodnú vôľu, a ak niekto chce chodiť do kostola, tak nech chodí. Odcitovala som to šéfovi v práci, pričom som vtedy presne vedela, na ktorej strane je to a ktorý odstavec. Nikdy viac to v robote nespomenul. Mohla som naďalej pokračovať vo svojej profesii," spomína Ellen.
Neskôr dokonca zamestnávateľ vyhlásil, že keď z modlitebne začuje piesne, ktoré veriaci pospevujú, pridáva sa k nim. Stačilo len nechať pootvorené okná a atmosféra sa zmiešala, tvrdý muž sa obmäkčil a vieru viac nespochybňoval.
Rozlúčka
Protivenstvá sa neminuli, zažíval ich najmä Ellenin manžel. Nie raz bol predvolaný na policajnú stanicu a niekedy bolo naozaj otázne, či sa rodina dočká jeho návratu.
Pri istej príležitosti, keď opäť musel opustiť dom, aby vypovedal, lúčil sa s manželkou, ako keby ju viac vidieť nemal. Prosil ju, aby opatrovala seba i dieťa a jeho slovám nechýbal smútok. Všetko však dopadlo nad očakávanie, on sa navrátil a mohol naďalej stáť v pozícii otca i manžela.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies