CAMBRIDGE – Mestá postavené z kostí, znejú ako výmysel z nejakého sci-fi príbehu, no táto myšlienka má praktický základ. V preľudnenej budúcnosti by takýto stavebný materiál mohol výrazne pomôcť k redukcií emisií.
V súčastnosti sú základnými stavebnými prvkami betón a oceľ. Spracovávajú sa vo vysokých teplotách a majú na svedomí až desať percent svetových uhlíkových emisií. Vedecký tím z Cambridgskej univerzity preto pracuje na spôsobe, ako tieto materiály nahradiť a výrazne znížiť uhlíkovú stopu svetových miest. Výskumníčka Michelle Oyen sa pokúša vytvoriť umelé kosti a vajcové škrupiny, práve tie by mali byť základom novej architektúry.
Kosti tvorí približne rovnaký pomer proteínov a minerálov. Proteíny dodávajú pevnosť a odolnosť voči zlomeninám a minerály dávajú kostiam tuhosť a tvrdosť. Škrupiny sú zase vďaka päťpercentnému podielu proteínov veľmi odolné, napriek svojej tenkej hrúbke.
Oyen v laboratóriu pracuje so vzorkami pri izbovej teplote, a tak na ich výrobu stačí menšie množstvo energie. Jej postup sa dá použiť aj vo väčšom meradle. V ideálnom prípade sa jej podarí vyrobiť materiál, ktorý sa dokáže sám opravovať - podobne ako sa vedia hojiť kosti v živom organizme.
"Snažíme sa zmeniť spôsob, akým vyrábame veci. Inžinieri venujú problémom veľa energie, ale informácie o nich nám dáva aj samotná príroda," vysvetlila Oyen v tlačovej správe univerzity.
Tento skvostný nápad má však aj prekážky. Jednou z nich je podľa magazínu Engadget kolagén živočíšneho pôvodu, z ktorého nové materiály vyrábajú. Vedci musia totiž zistiť, či ho vedia získať aj z iných zdrojov alebo ho syntetizovať v laboratóriu.
Ďalším problémom môže byť aj konzervatívnosť v stavebnom priemysle. "Všetky súčasné normy sú navrhnuté s betónom a oceľou. Stavať budovy z úplne nových materiálov by znamenalo zmeniť celý priemysel," dodala Oyen.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies