Blaha: Slovensko by vláda mala viac vykloniť doľava

„Ľudia majú plné zuby arogancie biznismenov a nadnárodných korporácií, musíme pritlačiť na kapitál,“ vyhlásil. Slovensko má však posledný rok podľa neho stabilnú vládu, rekordný rast, najnižšiu nezamestnanosť od krízy a znižuje aj mieru chudoby. „Som rád, že je tu snaha pomáhať najslabším regiónom a cez sociálne podniky pomáhať dlhodobo nezamestnaným. Musíme ešte viac zabrať v sociálnej politike, aby rástli mzdy pracujúcich a aby sa znižovali nerovnosti medzi ľuďmi,“ povedal Blaha, ktorý oceňuje aj všetky iniciatívy v boji proti nacistom, a verí, že v tomto sa bude pokračovať.

Opozícia je podľa Blahu utopená v "Matovičovom exhibicionizme, sexuálnych škandáloch a extrémistických postojoch, čiže pre Slovensko je veľkým šťastím, že má normálnu vládu". „Ak ale nebudeme posilňovať sociálny štát, neonacisti budú rásť ďalej, preto našou prioritou musia byť bežní pracujúci ľudia a ich záujmy,“ zdôraznil.

V európskej politike Slovensko podľa Blahu naše predsedníctvo v Rade Európskej únie zvládlo nad očakávania. „V migračnej politike sme neustúpili a Európa sa začína prikláňať k riešeniam, ktoré sme od začiatku obhajovali. Patríme medzi štáty, ktoré sa snažia o zmierlivejšiu politiku s Ruskom, čo takisto oceňujem, pretože odmietam rusofóbiu slovenskej pravice,“ vyhlásil. Osobne oceňuje aj to, že počas nášho predsedníctva prakticky zahynula dohoda TTIP (investičná a obchodná dohode s USA, pozn. SITA), ktorá mohla ohroziť európsky sociálny model. „Do dejín sa zapíše, že počas nášho predsedníctva v Rade EÚ podpísala Únia prelomovú dohodu o spolupráci s Kubou, čo môže významne zlepšiť naše vzťahy s touto vzácnou socialistickou krajinou,“ zdôraznil.

Slovensko je podľa Blahu proeurópskou krajinou, ktorá sa nebojí poukázať na zlyhania Bruselu a biť sa za naše záujmy a hodnoty. „Je to určite lepšie, než  'režaurúbajúci' postoj slovenskej opozície voči EÚ, ale určite lepšie, než 'kolenačková' dzurindovská politika. Slovensko nie je servilné, ale ani nie sme žiadni extrémisti. Prvý rok vlády hodnotím pozitívne, ale uvítam, ak sa posunieme viac doľava,“ dodal.

Prezident SR Andrej Kiska vymenoval novú vládu 23. marca 2016, na jej čele je predseda Smeru-SD Robert Fico. Po víťazstve vo voľbách v roku 2006 viedol koaličnú vládu Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS. Potom štyri roky stál na čele jednofarebnej vlády Smeru, ktorý získal v roku 2012 vyše 40-percentnú podporu voličov. Po minuloročných marcových parlamentných voľbách vznikla koaličná vláda Smeru-SD, SNS, Mosta-Híd a Siete. Na základe koaličných dohôd patrí Smeru-SD okrem premiérskeho kresla osem ministerských postov, SNS má vo vláde troch ministrov, Most-Híd mal pôvodne dvoch, dnes však už troch a Sieť jedného. Päť ministrov Smeru-SD pokračuje v práci v rezortoch, ktoré viedli v rokoch 2012-2016. Ide o podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ministra financií Petra Kažimíra, ministra práce Jána Richtera a ministra kultúry Mareka Maďariča. Bývalý minister životného prostredia Peter Žiga si presadol na stoličku ministra hospodárstva. Funkcia podpredsedu vlády pre investície pripadla bývalému šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu.

Rezortu zdravotníctva šéfuje exriaditeľ Slovenskej pošty Tomáš Drucker. SNS má vo vláde ministra obrany Petra Gajdoša. Ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa stala bývalá generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu Gabriela Matečná a rezort školstva vedie Peter Plavčan. Most-Híd vo vláde zastúpuje ako podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, minister životného prostredia László Solymos a tiež minister dopravy Arpád Érsék, ktorý nahradil v lete v kabinete jediného zástupcu Siete Romana Brecelyho.