Bilčík: Konsenzus ohľadom európskych tém sa rozpadá už aj na Slovensku

"Jedna vec je, čo sa na summite v Bratislave dohodne, druhá vec je, akým spôsobom sa potom ten výstup odkomunikuje v jednotlivých členských štátoch," upozorňuje analytik.

Únia podľa jeho slov od samotného začiatku stála a stojí i dnes na ochote a schopnosti členských štátov prevziať za ňu spoluzodpovednosť. "Lebo Únia nevznikla zhora, ona vznikla zdola. To znamená, že členské štáty sa dohodli, že chceme Úniu na to, aby riešili vlastné problémy, či už bezpečnostné, hospodárske alebo politické. A tým pádom kľúčovým komunikátorom vo vzťahu k Únii, vždy boli, pokiaľ bola úspešná, najmä politickí lídri členských štátov," tvrdí Bilčík.

Podľa neho komunikáciu z hľadiska verejnosti a reálnej politickej sily nemôžu robiť len ľudia, ktorí sedia v Európskej komisii, alebo v bruselských inštitúciách. "Európska komunikácia musí byť niečo, za čo výraznú mieru zodpovednosti nesú členské štáty a teda aj Slovensko," domnieva sa.

Pokiaľ podľa neho v minulosti vlády na Slovensku komunikovali o európskych témach, išlo väčšinou o jednorázové snahy. "Vždy sa robila nejaká nárazová kampaň o členstve v EÚ či eurozóne, a tým, že na Slovensku bol relatívne silný spoločenský konsenzus okolo európskych tém, systematická komunikácia málokomu chýbala. Dnes sa však konsenzus o EÚ aj na Slovensku rozpadá," tvrdí Bilčík.

Analytik vidí možné riešenie v systéme politického vzdelávania o európskej politike, ktorý v niektorých štátoch, ako napríklad v Nemecku, už dlhodobo funguje. Finančnú a inštitucionálnu zodpovednosť za takéto vzdelávanie preberá štát, nie nejaká inštitúcia EÚ. Na Slovensku takýto systém podľa jeho slov nemáme.

"Únia bude uveriteľná len vtedy, pokiaľ jej uveria politickí lídri členských štátov a tým pádom tu bude priestor i na to, aby sa s ňou dlhodobo stotožnili obyvatelia EÚ," dodáva analytik.