Biatlon: Kazárove slzy radosti i smútku, v cieli zlomil pažbu

"V cieli som plakal," priznal tridsaťročný biatlonista. "Bolo to aj z radosti, že sme skončili šiesti, čím sme splnili náš cieľ, no potom, keď som sa prezliekal a pozrel som na tú pažbu... Za tie tri roky som si na ňu navykol, bolo mi to veľmi ľúto. Je to citová záležitosť. Bola prispôsobená na mňa, i keď pôvodne ju vyrobili pre Miroslava Matiaška. Jemu však viac vyhovovala jeho stará pažba a tak mi túto prenechal," povzdychol si Kazár. Drevenú pažbu na mieru vyrobili v Čechách, na novú si musí počkať asi jeden až dva mesiace. 

Nešťastný moment sa odohral v samom závere pretekov, keď sa Kazár ešte snažil vylepšiť konečné umiestnenie a zdolať Rusa Antona Šipulina. V napínavom šprinte sa hodil dopredu, no na piate miesto to nestačilo. "Ešte som skúsil kopnúť lyžu, no tam je problém, že vtedy musíte padnúť dopredu. Lenže skočiť rybičku do takéhoto ľadu, to je ťažko. Takže v tom páde ma otočilo a spadol som rovno na pažbu," opísal nešťastný moment.
     

Kazár mal aj šťastie v nešťastí. Prvýkrát totiž spadol ešte na začiatku svojho úseku a keby pažba nevydržala vtedy, v cieli by mal v očiach iba slzy smútku. "To by bolo podstatne horšie. Na strelnici by som musel použiť náhradnú pušku a to by bol veľký problém. Navyše bola rozložená, búchala by mi do chrbta a stratil by som veľa času."
      

Pre najúspešnejšieho zo slovenských biatlonistov v Soči sa problém ešte neskončil, keďže bude štartovať aj v sobotňajšej mužskej štafete na 4x7,5 km. "Podľa mňa sa s ňou už nebude dať bežať a nedá sa ani zlepiť, to by bolo nebezpečné. Síce tu máme náhradnú, no tá nie je prispôsobená pre mňa. Keďže sme tu piati a štartovať môžu len štyria, asi si budem musieť od niekoho požičať," dodal.