Berényi: Most – Híd sa zmieril s asimiláciou Maďarov na Slovensku, SMK nie

“Strana maďarskej komunity (SMK) sa nezmierila s asimiláciou, zatiaľ čo politici Mostu-Híd viackrát vyhlásili, že je to nezvratný proces," povedal po diskusnej relácii na Teraz.sk predseda SMK József Berényi na margo rozdielov medzi jeho stranou a Mostom-Híd.  

„Leitmotívom našich cieľov je pre nás tento veľmi negatívny demografický a populačný trend. V roku 1991 bol na Slovensku najväčší počet Maďarov. Porevolučné obdobie nám skôr neumožnilo zachovať si identitu,“ povedal v diskusii Berényi s tým, že počas najtvrdšej diktatúry počet Maďarov na Slovensku rástol, po Nežnej revolúcii začal klesať. Problémom však podľa neho nie je demokracia, ale statická menšinová politika. 

„Hovorí sa, že sú tu nadštandardné práva, ale to neznamená, že sú dostatočné na to, aby sme si mohli zachovať svoju identitu,“ dodal. Počet Maďarov na Slovensku podľa neho klesá v dôsledku odchodu mladých do zahraničia, z demografických dôvodov, ale aj preto, že deti zo zmiešaných rodín si často uvádzajú slovenskú národnosť. „Vyzerá to tak, že politici sú s týmto negatívnym trendom spokojní, my nie. Nezaložili sme Stranu maďarskej komunity a predtým tri maďarské strany, ktoré sa zlúčili, preto, aby sme sa zmierili s týmto trendom,“ zdôraznil Berényi. SMK chce podľa neho presadzovať zvýraznenie národnostnej politiky na Slovensku na úrovni Európskeho parlamentu, ako aj  na úrovni VÚC a samospráv.

„Sú to otázky používania menšinových jazykov, dvojjazyčnosť, aj otázky samosprávy,“ vysvetlil predseda SMK. V EP by SMK chcela napríklad presadzovať vytvorenie celoeurópskych noriem menšinovej politiky. Berényi sa zároveň ohradil proti vyjadreniu predsedu Mosta – Híd Bélu Bugára, podľa ktorých si SMK vie predstaviť spoluprácu s Mostom – Híd až od roku 2015. „Nikdy som nepovedal, že s nimi nechceme spolupracovať. Ale povedal som, že v župných voľbách bola proti nám dosť ostrá kampaň. Hneď po župných voľbách nanominovali svojich kandidátov na europoslancov. Tým pádom ani neumožnili rokovanie o spolupráci. A vedeli sme, že už majú pripravených kandidátov na miestne voľby práve v obciach, kde my máme primátorov,“ vysvetlil Berényi.

“Na základe toho som povedal, nechajme to na miestnych lídrov. Tam, kde sa dá, sa určite sa dohodnú. A stalo sa to v Komárne, v Rožňave, v Nových Zámkoch. A budú miesta, kde bude ostrý súboj. Napríklad v Dunajskej Strede, v Šamoríne a v ďalších mestách. A po komunálnych voľbách bude čas si sadnúť a dohodnúť sa o spolupráci,“ konštatoval Berényi. K dohode medzi Mostom – Híd a SMK nedošlo ani v Rimavskej Sobote, kde bugárovci podporujú na post primátora Štefana Orosza, SMK súčasného primátora Jozefa Šimka. Na otázku, či pre SMK nie je problém, že v minulosti kandidoval aj za SNS Berényi poznamenal, že bývalý poslanec za Most – Híd, Andrej Hrnčiar, v súčasnosti prvý podpredseda Siete, bol zasa v minulosti čestným podpredsedom Matice Slovenskej.

„Pán Šimko bol veľmi otvorený voči našim poslancom. Nevidím problém v tom, že ho chcú podporiť aj naďalej. Nebudeme sa hrabať v minulosti, takéto debaty nevedú nikam. Tento primátor urobil veľmi veľa pre Rimavskú Sobotu,“ vyhlásil Berényi. Bugár je však práve opačného názoru. „SMK sa musí rozhodnúť. Ak podporia súčasného primátora, zároveň povedia, že súhlasia so všetkým, čo na ňom kritizujú občania,“ vyhlásil predseda Mosta - Híd 19. augusta v diskusii na Teraz.sk.       

V komunálnych voľbách podľa neho existuje málo veľkých celoštátnych spoločných tém, v každom regióne je špecifická agenda, ktorú musia komunálni politici riešiť. Napriek tomu však medzi Mostom–Híd a SMK vidí rozdiely v prístupe k riešeniu problémov.        

„Rozdiely sú v takých dôležitých veciach, ako je to s kým viete realizovať svoj program. Hovoríme o tom, že na Slovensku, v jednotlivých dedinách môžeme byť vo väčšine, ale v skutočnosti sa potrebujeme dohodnúť aj so zástupcami väčšinového národa. Či v parlamente, v niektorých mestách, alebo vyšších územných celkoch,“ konštatoval Bugár na margo prístupu Mostu–Híd. „Hovoríme o tom, že ak niečo vymyslíme, napríklad aj ohľadne menšinových práv, musíme presvedčiť aj predstaviteľov slovenských strán, aby sme od nich dostali podporu. V tomto je rozdiel. Neodkazujeme ani z Maďarska, ani neviem odkiaľ, že toto chceme. To nemá význam,“ dodal.