Belgicko vytvorí svetový rekord v dĺžke bezvládia, ľudia sa na tom bavia

Belgicko dnes vyrovnalo svetový rekord v počte dní bez vytvorenia vlády. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili 13. júna minulého roka a odvtedy čakajú Belgičania 249. deň na sformovanie federálnej exekutívy.
      V Iraku sa to vlani podarilo presne za rovnaký čas, preto bude od piatku Belgicko už na čele nelichotivého rebríčka. Zmení sa to len vtedy, ak by sa narýchlo podarilo dohodnúť na závažných skutočnostiach, bez ktorých si niektoré strany nedokážu predstaviť svoju účasť vo vláde. "Zázraku" však už neveria médiá, experti, občania a vo svetle svojich vyjadrení pomaly už ani samotní lídri parlamentných strán.
      V požiadavkách "tvrdí muziku" vo voľbách víťazná Nová flámska aliancia (N-VA) Barta De Wevera, ktorá si želá presunutie mnohých právomocí z federálnej úrovne na regionálnu. Debaty o štátnej reforme by sa dali zhrnúť tak, že Flámsko si chce robiť čoraz viac vecí vlastným spôsobom, kým frankofónna časť krajiny trvá na spoločnej politike. De Wever sa netajil nikdy tým, že jeho cieľom je oddelenie Flámska od Valónska, ale to má prebehnúť postupne. Na takýto scenár je však osamotený, ostatné strany z oboch strán etnickej deliacej čiary zväčša deklarovali snahu o pokračovanie terajšieho "zväzku". Ďalším kameňom úrazu je status regiónu okolo hlavného mesta Brusel, ktoré sa nachádza vo flámskej časti krajiny, ale je zväčša obývané Valónmi. Bruselský región mal problémy s legálnym zaradením aj počas volieb, lebo je jedinou oblasťou, kde si mohli voliči vyberať spomedzi frankofónnych i flámskych politických strán, takáto možnosť je však protiústavná.
      Nájsť riešenie problému sa nepodarilo už piatim kráľovským vyjednávačom. Post sprostredkovateľa dohody medzi stranami mal už aj iné názvy, ako napríklad kráľovský "klarifikátor" či "preformatér". Od júna minulého roka však rokovania ešte nikdy nedospeli do bodu, aby panovník Albert II. mohol niektorému politikovi dať mandát na to, aby sformoval federálnu vládu a spravidla sa tak stal i jej premiérom.
      V súčasnosti vyjednáva v mene kráľa Didier Reynders z frankofónnej liberálnej strany Reformné hnutie (MR), ktorý v stredu večer dostal od vládcu ďalší čas na vyjednávania do 1. marca. Ak bude neúspešný, kráľ začne zvažovať možnosť nových volieb, lebo všetky doterajšie štandardné pokusy vymaniť sa z politického patu zlyhali.
      Krajinu tak vedie dosluhujúca vláda premiéra Yvesa Leterma. K jej cti slúži, že okrem "bežných" povinností doma bez vážnejších ťažkostí zvládla belgické predsedníctvo v Rade Európskej únie v druhom polroku 2010. Teraz získala od kráľa aj poverenie zostaviť rozpočet pre prebiehajúci rok tak, aby si krajina plnila svoje záväzky z členstva v eurozóne. Leterme bude musieť byť striedmy aj z toho dôvodu, že verejný dlh krajiny patrí medzi najvyššie v Európe a dosahuje takmer 100 percent hrubého domáceho produktu.
      Počas dnešného dňa sú plánované v Bruseli menšie protesty, tým najväčším by mala byť študentská akcia s mottom "Revolúcia hranolčekov" a sprievod od oboch veľkých bruselských univerzít by sa mal zísť na námestí Poelaert. Protesty však nebudú mať pravdepodobne rozmer januárových - 23. januára sa zišlo v uliciach 34.000 ľudí, aby protestovalo proti "nezodpovednosti politických lídrov". Ďalšie podujatia v ostatných mestách pripomínajú skôr tragikomické chápanie súčasného stavu - v Gente sa má na námestí symbolicky vyzliecť zo šiat 249 ľudí, v Leuvene budú rozdávať hranolčeky zadarmo, vo valónskom Louvain-la-Neuve sa uskutoční pivná slávnosť.  

Zdroj: TASR