Belgicko sa dnes naposledy lúčilo s obľúbenou kráľovnou Fabiolou

Posledná rozlúčka s kráľovnou sa konala v centre Bruselu v Katedrále sv. Michala a Guduly; cirkevný obrad celebroval kardinál Danneels za prítomnosti biskupov. 
     

Z kráľovského paláca, kde bolo v posledných dňoch vystavené telo kráľovnej a kde sa s ňou postupne prichádzali rozlúčiť členovia kráľovskej rodiny, predstavitelia politického života a široká verejnosť, sprevádzal pohrebný voz do katedrály slávnostný sprievod kráľovského jazdectva.
     

S bývalou kráľovnou, ktorá sa narodila v roku 1928 v španielskej aristokratickej rodine a jej šľachtické meno za slobodna bolo Doňa Fabiola de Mora y Aragón, sa prišli rozlúčiť predstavitelia španielskej kráľovskej rodiny i ďalších európskych kráľovských dvorov.
     

Bývalý španielsky kráľ Juan Carlos (Ján Karol I.) s manželkou Sofiou boli počas obradu v blízkosti belgickej kráľovskej rodiny, s ktorou ich spájajú dlhoročné blízke vzťahy. 
     

Na smútočný ceremoniál sa dostavil luxemburský veľkovojvoda Henrich I., synovec kráľovnej Fabioly. 
     

Holandskú monarchiu zastupovala princezná Beatrix a nechýbali ani predstavitelia  panovníckych rodov z Dánska, Lichtenštajnska, Nórska a Švédska, ale aj z Maroka. Z Thajska prišla princezná Sirindhorn a japonský cisársky dvor zastúpila cisárovná Mičiko.
     

Väčšina belgických médií pripomenula, že zosnulá kráľovná bola oblečená v bielych šatách. V šatách rovnakej farby sprevádzala na poslednej ceste v roku 1993 svojho manžela, kráľa Baudouina. Vtedy sa vyjadrila, že biela farba je "symbolom večnosti". 
     

Z katedrály v centre mesta bolo telo kráľovnej Fabioly v bielej rakve ozdobenej belgickou zástavou prevezené do chrámu Matky Božej v Laekene, na predmestí Bruselu. Tu bola ako prvá - v roku 1850 - pochovaná belgická kráľovná Lujza Mária, manželka prvého belgického kráľa Leopolda I. 
     

Miesto posledného odpočinku tu majú všetci zosnulí členovia belgickej kráľovskej rodiny vrátane kráľa Baudouina. 
     

Fabiola ako mladá španielska šľachtičná sa stala belgickou kráľovnou v roku 1960, keď podľa belgických médií vrátila úsmev ich "kráľovi so smutnou tvárou". Stála verne po jeho boku 33 rokov, až do nečakanej smrti manžela v roku 1993. 
     

Avšak aj po ovdovení bola stále v Belgicku obľúbenou. Pokračovala v akciách na podporu práv žien, detí a osôb so zdravotným postihnutím a podporovala umenie. S jej menom bude navždy spojená prestížna Hudobná súťaž kráľovnej Alžbety Bavorskej, na ktorej ani raz nechýbala.