Beblavý: Podmienky na skrátené konanie naplnené neboli

"Skrátené konanie znamená zníženú verejnú pozornosť a schopnosť vyhodnotiť kvalitu návrhu. Skrátené konanie je najlepším predpokladom, aby sa prijala zbytočná marketingová novela, ktorá nič nevyrieši," upozornil Beblavý. Dôvody na rokovanie v zrýchlenom režime nevidia ani Miroslav Kadúc (OĽaNO), Jozef Mihál (SaS), Lucia Žitňanská či František Šebej (obaja Most-Híd).
     

Vláda, ktorá schválenie v skrátenom konaní odporúča parlamentu, tvrdí, že ak by sa novela prijala v neskoršom čase, hrozili by štátu značné hospodárske škody vyplývajúce z úniku veľkého objemu finančných zdrojov cez spoločnosti s nejasnou vlastníckou štruktúrou. Žitňanská chce vedieť, o aký objem peňazí ide. Ak zrýchlený režim poslanci odhlasujú, celý proces schvaľovania novely potrvá hodiny namiesto týždňov ako pri riadnom procese.
     

Novela zákona o verejnom obstarávaní má zamedziť účasti schránkových firiem vo verejných obstarávaniach. Podobne ako viacerí opoziční poslanci má však aj Beblavý problém s tým, že vládna právna norma neodkrýva konečných užívateľov výhod z verejného obstarávania. "Novela obsahuje len identifikáciu osôb, ktoré majú v spoločnosti riadiace práva, beneficientov nie," zdôraznil.
     

Práve z dôvodu absencie podmienky odkryť konečného užívateľa výhod opozícia už teraz avizuje podanie pozmeňujúceho návrhu. "Navrhneme, aby účastníci verejného obstarávania museli uvádzať cez čestné vyhlásenie, kto je konečným užívateľom výhod, a následne po prípadnom víťazstve by museli predložiť potvrdenie od banky, kto je konečným užívateľom výhody z danej transakcie," vysvetlil Daniel Lipšic (nezaradený). On sám je presvedčený, že ak premiér myslí boj proti schránkovým firmám vážne, návrh bude prijatý.
     

Účelom právnej normy je zamedziť od roku 2015 účasti tzv. schránkových firiem vo verejnom obstarávaní. Súťaží sa bude môcť po novom zúčastniť len taká právnická osoba, ktorá bude schopná preukázať vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. Výnimku tvoria akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a OECD, ako aj ich dcérske spoločnosti. Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy.
     

"Dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha zabezpečiť, aby sa verejného obstarávania mohli zúčastňovať iba spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou, čím vznikne priestor pre ucelenejší obraz o možných prepojeniach na politické pozadie," argumentuje predkladateľ. Nové prísnejšie podmienky sa majú týkať nielen nadlimitných, ale aj podlimitných zákaziek. Vzťahovať sa majú aj na osoby, ktoré preukazujú finančné a ekonomické postavenie záujemcu, ako aj jeho technickú alebo odbornú spôsobilosť. Tým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, ktorí budú nepravdivo informovať o svojej majetkovej štruktúre, bude hroziť pokuta od Úradu pre verejné obstarávanie vo výške od 1000 do 10.000 eur.