Barnier odkázal bankám v City, aby po brexite nečakali žiadne výhody

"Prečo by tzv. systém ekvivalencie, ktorý funguje dobre v prípade amerických finančných ústavov, nemal fungovať pri bankách z londýnskej City?," spýtal sa Barnier. To je ďalší úder britskej vláde, ktorá bojuje za čo najväčší prístup svojich bánk na európsky trh aj po brexite.

S blížiacim sa termínom odchodu z bloku (29. marca 2019) sa britská vláda usiluje o dohodu založenú na "vzájomnom uznávaní" finančných predpisov druhej strany. EÚ však tvrdí, že je to neprijateľné z dôvodu neochoty Spojeného kráľovstva dodržiavať pravidlá jednotného trhu.

Namiesto toho Brusel navrhuje tzv. ekvivalenciu, teda regulačnú rovnocennosť. Ide o formálne uznanie zo strany EÚ, že pravidlá a dohľad nad konkrétnymi podnikmi v Spojenom kráľovstve sú rovnako prísne ako v Únii. Problémom z pohľadu Londýna však je, že EÚ môže túto ekvivalenciu veľmi jednoducho zrušiť a to výpoveďou. Okrem toho bude pravdepodobne zahŕňať menej služieb, ako pri plnom prístupe bánk na európsky trh. A môže znamenať, že vláda Spojeného kráľovstva bude musieť akceptovať pravidlá bloku, ktoré už po svojom odchode nebude môcť ovplyvňovať.

Lobisti v Spojenom kráľovstve pritom často tvrdia, že EÚ potrebuje londýnsku finančnú štvrť City a jej oslabenie uškodí aj samotnému európskemu bloku. Barnier im však odkázal, že firmy na trhu to nehovoria, a neukázala to ani analýza Únie.

Americké banky však ani bez osobitnej obchodnej dohody Británie a EÚ, ktorá sa bude týkať aj finančných služieb, nejako zvlášť trpieť nebudú. Ich dominantnosť na trhu investičného bankovníctva potvrdilo aj nedávne oznámenie nemeckej Deutsche Bank, že upúšťa od svojich ambícií patriť medzi globálnu špičku pri obchodovaní s cennými papiermi.

Americké banky pôsobia v Európe prevažne prostredníctvom dcérskych spoločností a pobočiek. A vzhľadom na to, že ich britským pobočkám hrozí strata tzv. pasových práv, teda možnosti podnikať v celej EÚ z londýnskej centrály, si americké banky začali otvárať nové centrály na kontinente. Zdá sa teda, že najväčšou obeťou brexitu bude Londýn a nie banky.

Barnier zároveň varoval, že prípadný neúspech rokovaní o rozvodovej dohode (a ten hrozí pre problémy s írskou hranicou), bude tiež znamenať, že nebude ani 21-mesačné prechodné obdobie naplánované bezprostredne po brexite.

Finančné trhy by mali "dúfať v najlepšie, ale pripraviť sa na najhoršie," vyhlásil Barnier. Mali by "pokračovať v príprave na všetky scenáre a nepodceňovať riziko zlyhania rokovaní".

Hlavnou prekážkou zostáva dohoda o režime na hraniciach medzi Írskou republikou a britskou provinciou Severné Írsko. Zatiaľ v tomto smere nebadať žiadny pokrok, hoci sa blíži neformálny júnový termín na uzavretie tejto otázky. EÚ a Dublin trvajú na tom, že bez dohody o hraniciach nemôže existovať celková dohoda o ukončení členstva Británie v bloku.

Barnier sa tiež dotkol problematiky odmeňovania bankárov pred finančnou krízou, ktorá "priniesla nesprávne stimuly a umožnila nadmerné riskovanie". EÚ preto zaviedla kontroverzný strop na odmeny, proti čomu sa Británia ostro ohradila. To viedlo k špekuláciam, že po brexite sa vláda v Londýne zbaví tohto stropu. A to by mohlo skomplikovať aj tzv. ekvivalenciu bankových pravidiel.