Bard slovenskej a česko-slovenskej kinematografie Dušan Trančík jubiluje

Väčšina jeho tvorby vznikala koncom 70. a predovšetkým v 80. rokoch minulého storočia. Zaujímali ho najmä morálne otázky súčasného človeka či hľadanie zmyslu existencie. Dušan Trančík sa režisérsky podpísal pod celovečerné filmy aj dokumentárne a publicistické projekty.

Narodil sa 26. novembra 1946 v Bratislave. Keďže celuloidové políčka filmu ho očarili ešte počas stredoškolských štúdií, po maturite sa zamestnal ako osvetľovač a asistent produkcie. V roku 1964 sa prihlásil na Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe, ktorú absolvoval ako majster strihovej skladby v roku 1970. Už počas štúdií na FAMU dostal šancu pracovať v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave, kde sa uviedol pripravením viacerých dokumentárnych filmov. Debutoval v roku 1968 snímkou Fotografovanie obyvateľov domu, za ktorú získal hlavnú cenu v kategórii hraných a experimentálnych filmov na Dňoch krátkeho filmu v Karlových Varoch o rok neskôr. V tomto období vznikol napríklad aj dokument o následkoch sovietskej okupácie Tryzna (1969) alebo stredometrážny hraný film o hľadaní pravdy Šibenica (1969).

Po roku 1976 začal Dušan Trančík nakrúcať celovečerné filmy ako popredný režisér Štúdia hraných filmov na Kolibe v Bratislave. Do konca 80. rokov minulého storočia zrežíroval desať celovečerných filmov, ktoré sa zamerali na závažné témy morálnej zodpovednosti jedinca za vlastné stanoviská a skutky. Po debute Koncert pre pozostalých (1976) pribudli do jeho filmografie diela Víťaz (1978), Fénix (1981), Pavilón šeliem (1982), Štvrtý rozmer (1983), Iná láska (1985), Víkend za milión (1987), Mikola a Mikolko (1988), Sedem jednou ranou (1988) a Keď hviezdy boli červené (1990). Dušan Trančík sa venoval aj tvorbe pre slovenskú a českú televíziu. Spomenúť možno komédie Oblaky - modriny (1974) a Zima kúzelníkov (2006), drámu Cesta domov (1976), životopisný dokument Tisove tiene (1996) alebo snímku rozoberajúcu slovensko-maďarskú otázku Hodina dejepisu (2013).

Dielo Dušana Trančíka bolo viackrát ocenené na domácich i medzinárodných prehliadkach a festivaloch. Režisér je členom Európskej filmovej akadémie (EFA). Pôsobil ako predseda Slovenského filmového zväzu (SFZ), Asociácie slovenských filmových režisérov a podpredseda Filmovej a televíznej akadémie. V roku 2002 sa ako generálny riaditeľ Sekcie médií a audiovízie Ministerstva kultúry SR podieľal na príprave a presadzovaní návrhu zákona o audiovizuálnom fonde. V rokoch 1994-1998 prednášal na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne v Českej republike, od roku 1999 na Katedre hranej réžie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave a svoje pedagogické pôsobenie ukončil na pražskej FAMU (2002-2004).