Barát: Bez eura by nás finančná kríza v roku 2009 zasiahla viac

"Pre malú a otvorenú ekonomiku ako má Slovensko, bolo euro viac záchranou než príťažou. Som presvedčený, že bez eura by sa nás kríza dotkla silnejšie a zasiahla by nás viac," konštatoval Barát.

Euro je na Slovensku už takmer desaťročie úspešný príbeh a pomohlo tomu, že sme sa z krajiny druhého integračného sledu na prelome storočí dostali do popredia nových členských štátov Únie. "Sme jedinou krajinou v rámci Vyšehradskej štvorky, ktorá úspešne zaviedla spoločnú menu. Pomáha to aj nášmu imidžu navonok. Ak nás na začiatku tohto storočia považovali v rámci integrácie do EÚ za krajinu druhého sledu až za Poliakmi, Maďarmi a Čechmi, tak vďaka tomu, že sme naštartovali reformy a naprieč krajinou boli všade schopní ľudia, ktorí ich realizovali, prišla zmena k lepšiemu. Sme prvou a jedinou krajinou v regióne, ktorá absolvovala všetky integračné kroky, lebo sme členom EÚ, NATO, OECD, Schengenu i eurozóny," upozornil Barát.

K úspechu eura pomohlo aj to, že na Slovensku je až doteraz politický a spoločenský konsenzus týkajúci sa jeho zavedenia. "Zavedenie eura u nás nikdy nebolo a dodnes nie je témou politických sporov. Nie som si istý, či tu existuje iná takáto veľká téma s podobným konsenzom. Výhodnosť prijatia eura nespochybnila na Slovensku žiadna relevantná autorita," dodal Barát.

Pred desiatimi rokmi, 17. júna 2008, Európsky parlament odhlasoval vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009. Európsky zákonodarný zbor, ktorý mal v tejto otázke len poradný hlas, postupoval v súlade s rozhodnutím výboru pre ekonomické otázky, ktorý podporil správu maltského poslanca Davida Casu o zavedení eura na Slovensku. O tri dni neskôr Rada Európskej únie v zložení hláv štátov definitívne potvrdila prijatie Slovenska do eurozóny.