Banky predávajú zlato, čím narušujú jeho funkciu uchovávateľa hodnôt

Nimbus zlata ako uchovávateľa hodnôt v krízových časoch narušila po prvýkrát od vypuknutia súčasných globálnych finančných ťažkostí informácia Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), ktorá sídli vo švajčiarskom Bazileji.
      Vo výročnej správe BIS, centrálna banka centrálnych bánk, uvádza, že v prvom štvrťroku dostala do úschovy od svojich členských ústavov 346 ton zlata a za to im poskytla 13 miliárd USD (10,34 miliardy eur). Údajne centrálne banky deponovali zlato, aby sa dostali k potrebnej likvidite.
      Investori zareagovali na správu nervózne, cena unce (31,1 g) zlata klesla na 1189 USD. Bola to jej najnižšia cena za posledných šesť týždňov.
      Fakt, že banky vymenili svoje zlaté tehly za hotovosť, neznamená, že sa kov dostáva na voľný trh. Ide o takzvané swapové obchody, ktoré sa musia zúčtovať v stanovenom termíne. Ak by však banky neboli schopné splniť svoje záväzky a vrátiť BIS poskytnuté miliardy, tony zlata by zostali v jej držbe. V krajnom prípade môžu okolnosti BIS prinútiť, aby ho predala na voľnom trhu. Ak by k tomu došlo, cena kovu by sa zrútila. Množstvo zlata zodpovedá asi 60 % vyťaženého kovu v prvej štvrtine tohto roka.
      Ďalšie znepokojenie súvisí s predpokladmi, že swapy neuskutočnili normálne obchodné banky, ale centrálne banky. Podľa odborníkov by malo potvrdiť správnosť domnienok množstvo vymeneného zlata. Analytik nemeckej Commerzbank Eugen Weinberg uviedol, že partnermi BIS boli v tomto prípade centrálne banky z južnej Európy.
      Obchodník so surovinami, ktorý nechcel, aby bolo jeho meno zverejnené, povedal, že každý na trhu chce vedieť, ktorá centrálna banka uschovala zlato v BIS. Potom by bolo jasné, že táto krajina má veľký strach - a možno dokonca aj vážne problémy s likviditou. BIS takéto kombinácie odmieta a tvrdí, že transakcie uskutočnila s obchodnými bankami.
      Trhu so zlatom, ktorý mnohí investori v minulých mesiacoch pokladali v čase krízy za bezpečný prístav pre uchovávanie svojich hodnôt, sa dostali do bodu zvratu. Od krachu americkej veľkobanky Lehman Brothers v septembri 2008 vzrástla cena unce zo 720 na takmer 1265 USD. Ak by prišlo zlato centrálnych bánk na trh, mohlo by dôjsť k podmínovaniu funkcie zlata ako trvalého uchovávateľa hodnôt.
      Teóriu, že za obchodmi sú centrálne banky, podporujú dva fakty: množstvo predaného zlata a čas, v ktorom k tomu došlo. Do septembra 2009 mali centrálne banky zakázané robiť s BIS "zlaté" swapy. Po zrušení zákazu došlo k prudkému rastu hodnoty týchto operácií.
      Weinberg však v stredu (7.7.) poznamenal, že centrálne banky mohli byť len sprostredkovateľom swapov, o ktoré ich požiadali obchodné banky.
      Podľa Svetovej rady pre zlato (WGC) majú Portugalsko, Taliansko, Španielsko a Grécko rezervu 3227 ton kovu. Z nej by mali byť dve tretiny v Taliansku.
      Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.

Zdroj: TASR