Balkán prežil ekonomickú cunami

Obyvateľstvo na Balkáne ešte veľmi nepociťuje všeobecný hospodársky vzostup, ale podľa Svetovej banky by mal v juhovýchodnej Európe najviac rasť tento rok hrubý domáci produkt (HDP) v Rumunsku, Bulharsku a v Srbsku.
      Banka vo svojej prognóze uvádza, že prírastok ich HDP dosiahne priemerne 5 %. Nové zahraničné investície môžu očakávať aj Albánsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina.
      Kríza mala však aj jednu pozitívnu stránku. Vlády na Balkáne prinútila uskutočniť bolestné, ale nevyhnutné reformy, znížiť výdavky na štátnu správu. Avšak napätá situácia v štátnych rozpočtoch a úvery, ktoré si vlády počas krízy zobrali od Medzinárodného menového fondu, ich budú nútiť pokračovať v úspornej politike, čo nezvýši ich popularitu.
      V Srbsku vzrástol v posledných dvoch rokoch počet ľudí v pásme chudoby na 1,3 milióna. Krajina má 7,5 milióna obyvateľov. Z nich má prácu len 1,8 milióna. Stovky tisíc Srbov sú odkázané na pomoc príbuzných, ktorí sú zamestnaní v západnej Európe.
      Svetová kríza zasiahla Balkán s istým oneskorením, ale o to prudšie. V roku 2009 klesol hrubý domáci produkt Bulharska o 4,9, Rumunska o 7,1, Slovinska o 8,1 a Chorvátska o 5,8 %.
      V niektorých prípadoch prudký pokles hodnoty národnej meny priviedol rodiny, ktoré si zobrali úvery v eurách alebo vo švajčiarskych frankoch, na pokraj bankrotu.
      Rovnako ako pre súčasných držiteľov moci v Srbsku nádejný hospodársky vzostup zrejme prichádza neskoro aj pre chorvátsky kabinet. Sociálna nespokojnosť v krajine rastie. Napriek očakávanému skorému úspešnému ukončeniu rokovaní Chorvátska o vstupe do EÚ sa pokladá za takmer isté, že konzervatívna predsedníčka vlády Jadranka Kosorová v nasledujúcich parlamentných voľbách neuspeje.
Zdroj: TASR/Die Presse