Babiš: Neeurozóna nechce prekleňovací úver pre Grécko cez rozpočet EÚ

Babiš pripomenul, že krajiny neeurozóny ostro kritizovali situáciu, že sa iba z médií dozvedeli o tom, že peniaze na prekleňovací úver pre Grécko, kým sa stane platnou dohoda o novom programe, pôjdu cez Európsky stabilizačný a finančný mechanizmus (EFSF), takzvaný dočasný euroval. Zo strany viacerých delegácií krajín bez meny euro, vrátane tej českej, padli výhrady na spôsob vzájomnej komunikácie a informovania.

"Európska rada rozhodla v decembri 2010, že Európsky stabilizačný a finančný mechanizmus sa už nebude používať. Problém Grécka je jednoducho problémom členov eurozóny. Odzneli tvrdé kritiky na to, že nečlenovia eurozóny si neželajú, aby prekleňovací úver na tri mesiace bol riešený z rozpočtu EÚ," uviedol Babiš.

Priznal, že nevidí dôvod, prečo by sa ministri financií mali vracať k tomu, o čom už raz Európska rada rozhodla na najvyššej úrovni, že po júni 2013 sa tento fond už nebude používať, lebo ho nahradí Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), čiže trvalý euroval, ktorý platí pre členov eurozóny.

"Teraz je tu zas tendencia zatiahnuť aj štáty bez eura do záchrany Grécka, a to naozaj nie je náš problém," skonštatoval Babiš. Podľa neho ide o principiálny postoj, aj keď podľa tvrdení niektorých médií malo ísť o záruky cez EFSF len na tri mesiace a potom bude záchrana Grécka výlučne už len záležitosťou ESM.

Babiš však zároveň zdôraznil, že na Ecofine sa o variante financovania cez EFSF nediskutovalo, delegácie krajín neplatiacich eurom však jednoznačne dali najavo, že si neželajú, aby peniaze na prekleňovací úver pre Grécko šli cez rozpočet EÚ.

Šéf českých financií na otázku, či sa problémy eurozóny netýkajú aj EÚ ako celku, uviedol, že týkajú, ako však dodal, sú jasné dohody vo vnútri EÚ a vo vnútri eurozóny, ktoré treba rešpektovať. A záverom skonštatoval: "Prečo by sme my, ako Česká republika mali ručiť za grécke dlhy?"

Babiš pripomenul, že eurozóna analyzuje viacero možností, ako pomôcť gréckej strane s likviditou bánk, kým dôjde k realizácii dohody o novom programe finančnej pomoci pre Grécko, v tejto chvíli však ani Európska komisia, ani členovia eurozóny nevedia, ako riešiť prekleňovací úver pre Grécko a či to naozaj s Gréckom dopadne tak, ako to predvída reštrukturalizačný plán.
      

Český minister financií zopakoval, že viaceré členské štáty mimo eurozóny vrátane Českej republiky odmietli naznačenú možnosť poskytnutia trojmesačných záruk prostredníctvom dočasného eurovalu, ktorý už prestal platiť (v júni 2013) a ktorý bol nahradený nástrojom eurozóny - Európskym stabilizačným mechanizmom (ESM).
      

V prípade oficiálneho nastolenia žiadosti, aby sa dočasné financovanie Grécka riešilo cez bývalý Európsky finančný a stabilizačný mechanizmus (EFSF), krajiny nepatriace do eurozóny nemajú dostatočnú blokačnú menšinu, aby tento návrh na Ecofine zamietli a boli by prehlasované krajinami eurozóny. Ako však upozornil Babiš, tento návrh nebol prednesený.
     

"Myslím si, že eurozóna sa nerozhodla dobre, že Grécko malo opustiť eurozónu, že tam nepatrilo nikdy. Je otázne, či tieto drastické opatrenia grécky parlament schváli," zhodnotil Babiš situáciu, ktorá nastala po krízovom summite eurozóny.
     

Dodal, že menová únia zlyhala už v roku 2010, keď sa odpísalo 100 miliárd eur a keď sa dlhy Grécka voči privátnym bankám a poisťovniam nahradili zadlžením daňových poplatníkov.
     

"To bolo zlé rozhodnutie a teraz sa to blíži k rovnakému rozhodnutiu," opísal situáciu Babiš.