Až sedemdesiat percent zamestnaných Slovákov klame svojim zamestnávateľom

Nie vždy im to ale prešlo, v 40 % prípadov boli totiž ich lži odhalené a spôsobili im problémy. Na druhej strane, štyria z desiatich ľudí odpovedali, že sa im klamstvo z dlhodobého hľadiska oplatilo. Keď už Slováci klamú, vo všeobecnosti je to najčastejšie preto, aby kryli nejakú skutočnosť alebo iných ušetrili pred niečím nepríjemným.

S nejakým druhom klamstva či povedzme nehovorením úplnej pravdy má reálnu skúsenosť zrejme väčšina z nás, ide pritom o najrôznejšie životné situácie. Nie vždy to však musí byť spojené len s negatívnymi úmyslami. Až tri štvrtiny ľudí niekedy v minulosti klamali o tom, že sa majú lepšie, ako to  bolo naozaj v skutočnosti.  Ešte o niečo viac je takých, ktorí použili tzv. milosrdné klamstvo, teda kde niečo napríklad zamlčali, aby tým niekomu neublížili. Skoro polovica ľudí bežne využíva aj akési drobné klamstvá, trebárs  o počte vypitých pív, zamlčanom nákupe zbytočných vecí či len predstierajú učenie sa cudzieho jazyka. „Viac ako 30% Slovákov sa priznalo, že klamali o dosiahnutých výsledkoch, napríklad o známkach v škole, splnení úlohy, či nejakom úspechu v práci,“ dopĺňa analytik spotrebiteľského financovania spoločnosti Home Credit Roman Müller.

Na druhej strane sú tu klamstvá, ktoré majú človeku priniesť nejaký prospech. Šiesti z desiatich respondentov uviedli, že klamali preto, aby si akokoľvek vylepšili svoj obraz. Prieskum ukázal že nehovoriť pravdu alebo klamať na pracovisku je v podstate „národným športom“. Sedem z desiatich Slovákov sa priznalo, že už klamali svojim nadriadeným v práci. Ešte viac je takých, ktorí klamali kolegom v zamestnaní. Na otázku, ako sa cítili keď klamali svojmu šéfovi či šéfke, väčšina uviedla, že si tak uľahčili situáciu alebo že mali pocit, že inak konať v tej chvíli nemohli.

S klamstvami, či už drobnými alebo aj zásadnejšieho charakteru, sa stretávame takmer všade. Väčšina aspoň raz klamala aj pred lekárom, konkrétne až 60 % respondentov. Dá sa povedať, že aspoň pred úradmi majú Slováci o niečo väčší rešpekt, no aj tu už klamala tretina ľudí. Približne štvrtina opýtaných uviedla, že zamýšľané klamstvo pred úradom si nakoniec rozmysleli, pretože mali strach alebo ich hrýzlo svedomie. Našli sa však aj takí, ktorí priznali, že klamstvo pred úradom im prešlo a nakoniec na tom aj zarobili alebo mali nejaký iný prospech. Zaujímavé zistenia sú aj v prípade komunikácie ľudí s bankami či poisťovňami, kde skoro 30% v istom momente nehovorilo pravdu.

Je samozrejmé, že nie vždy ľuďom klamstvá „prejdú“.  Respondenti priznali, že v 40% prípadov boli ich lži odhalené a spôsobili im značné problémy. „Klamanie o skutočnej  finančnej situácii, či zatajovanie dôležitých informácií o príjme či zadlžení trebárs v banke, sa môže človeku v konečnom dôsledku v budúcnosti vypomstiť, keď nebude schopný splácať úver alebo pôžičku. Vždy je  lepšie v komunikácii s finančnými inštitúciami hovoriť pravdu“, radí Müller.     

Keď už Slováci klamú, vo všeobecnosti je to najčastejšie preto, aby kryli nejakú skutočnosť alebo iného ušetrili pred niečím nepríjemným. Štyria z desiatich ľudí odpovedali, že sa im klamstvo z dlhodobého hľadiska aj oplatilo. Ešte o niečo viac bolo takých, ktorí priznali, že niekomu svojim klamstvom aj reálne pomohli. Zaujímavé je aj zistenie v prípade troch štvrtín Slovákov, ktorí uviedli, že v nejakej situácii nakoniec nezaklamali, pretože u nich „zvíťazilo lepšie ja“. Nájdu sa medzi nami aj zásadoví ľudia, ktorí by neklamali ani za nič. Partnerovi či partnerke nikdy neklame 38% opýtaných, viac ako 40% zase tvrdí, že nikdy neklamú svojim deťom.