August 68: Štát odškodnil 162 ľudí, dostali viac ako 330-tisíc eur

Návrh zákona o odškodnení obetí okupácie predložil podľa Lazarova v roku 2005 súčasný podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák a parlament ho schválil. Obete odškodňovalo ministerstvo spravodlivosti.

Výročie si dnes pripomínajú aj mnohé verejné inštitúcie kladením vencov k pamätníkom obetí okupácie. Politické strany pripomínajú predovšetkým stratu slobody v tomto období. "Pred 45 rokmi slobodu občanom Československa vzali vojaci cudzích armád. Dnes môžeme o ňu prísť vďaka svojej ľahostajnosti o veci verejné. Nedopustime to," napísal v stanovisku predseda SaS Richard Sulík. Aj podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša je potrebné za skutočné hodnoty slobody, demokracie a právneho štátu neustále bojovať. Na pamäti je podľa neho potrebné mať hlavne ľudí, ktorí obetovali vlastný život v boji za demokraciu alebo sa stali nevinnými a náhodnými obeťami barbarského vpádu vojsk komunistických krajín do našej vlasti. „45. výročie okupácie je pre nás povinnosťou pripomenúť si obete tejto tragickej udalosti, ale aj jej zmysel. Invázia bola násilným prerušením projektu reformy socializmu. Práve dnes, po dlhotrvajúcej hospodárskej a sociálnej kríze, môžeme jednoznačne povedať, že tento projekt je stále otvorený. Preto udalosti 68. roku nie sú len záležitosťou vtedajšej generácie politikov, ale aj výzvou a mementom pre novú generáciu politikov, predovšetkým tých, spätých s ideou socializmu,“ povedal europoslanec Smeru-SD Boris Zala pri kladení kytice k pamätníku obetí invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti okupácia zmarila a nastúpila politika normalizácie. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.