Astronómia: V súhvezdí Hada je vesmírny biliard

Astronómovia sústredili dôkazy o existencii sústavy štyroch viac-menej porovnateľne veľkých telies, dvoch trpasličích hviezd a dvoch obrích planét. Spolu silno pripomínajú rozohrané biliardové gule.
V časopise Astronomy and Astrophysics to oznámil medzinárodný tím, ktorý viedli Thomas Marsh z University of Warwick a Victor Dhillon zo Sheffieldskej univerzity. Okrem ich krajanov boli v tíme vedci z Nemecka, Čile a USA.
Ide o dvojhviezdu NN Hada čiže NN Serpentis, skrátene NN Ser, vzdialenú približne 1670 svetelných rokov od Zeme. Skladá sa z veľmi hustej, avšak veľmi malej horúcej hviezdy s rozmermi Zeme, tzv. bieleho trpaslíka, a z nie až tak výrazne väčšej chladnej červenej trpasličej hviezdy. Obiehajú okolo spoločného ťažiska raz za 3 hodiny a 7 minút, pričom červená z nášho pohľadu vždy nakrátko zakryje bielu.
Už v minulosti sa predpokladalo, že NN Ser zahŕňa najmenej jednu planétu, obiehajúcu spomenuté dve trpasličie hviezdy. Podrobná analýza ich zákrytov teraz ukázala, že planéty sú dve. Obidve patria medzi plynné obry typu Jupitera. Prvá má šesť hmotností Jupitera a obehne dvojhviezdu raz za 15,5 roka, druhá má 1,6 hmotnosti Jupitera a jeden obeh absolvuje za 7,75 roka.
Hoci sa tieto planéty líšia hmotnosťami a tým aj rozmermi, vzhľadom na trpasličie zložky stredovej dvojhviezdy veľkosti všetkých štyroch telies spadajú do viac-menej rovnakej kategórie – najodlišnejší je biely trpaslík. Rozhodne predstavujú menej nápadný kontrast ako zvyčajné mimoslnečné planéty (exoplanéty) s ich materskými hviezdami. Nuž a keďže všetky obiehajú v jednej rovine, prirovnanie k biliardu sa priam ponúka.
Biliardové gule sa uvádzajú do pohybu prudkými štuchancami tágom. Aj v sústave NN Ser sa v astronomicky nedávnej minulosti odohrali búrlivé deje. Biely trpaslík býval normálnou hviezdou, ktorá sa na konci samostatnej žiarivej kariéry nafúkla na tzv. červeného obra, až napokon odhodila riedky plynný obal – biely trpaslík je vlastne horúce zvyškové jadro tejto hviezdy. Proces odhadzovania obalu nevyhnutne musel narušiť obežné dráhy planét, v tom čase sa výrazne zmenšila aj obežná dráha stredovej dvojhviezdy.
Alternatívou je, že planéty vznikli až z materiálu odhodeného plynového obalu. Aj v tomto prípade však ich obežné dráhy museli pomerne krátko nato prejsť veľkou "prestavbou".
{igallery id="5189" cid="1" pid="1" type="classic" children="0" showmenu="0" tags="" limit="0"}
Zdroj: TASR