Astmatici často zanedbajú liečbu, rodičia sú pri deťoch príliš benevolentní

Znižujú si tiež dávky alebo sa uchýlia k prírodnej alternatívnej liečbe. Poukázal dnes na to na tlačovej konferencii v Bratislave Peter Pružinec, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergológiu.

Nedisciplinovaným astmatikom pritom hrozia nemalé riziká. Neliečená astma môže viesť k záchvatom či duseniam a v niektorých vážnych prípadoch môže spôsobiť i smrť. Ľudia si to však podľa lekárov neuvedomujú. Poukázal na to i prieskum z apríla a mája tohto roka, ktorý realizovala agentúra 2muse na vzorke 632 dospelých pacientov a dohliadali naň pneumológovia či alergológovia.

Viac ako polovica opýtaných sa cíti rovnako, či lieky berie, alebo nie, a preto odmieta pravidelnú liečbu. Viac ako 60 percent pacientov uviedlo, že má nedostatočné vedomosti o astme, asi 40 percent si myslí, že toto ochorenie je úplne vyliečiteľné. Približne 70 percent opýtaných však súhlasí s tým, že dlhodobá liečba je potrebná. "Toto je fenomén, ktorému lekári nerozumejú. Pacienti súhlasia s tým, že dlhodobá liečba je potrebná a viac ako polovica opýtaných to nedodržuje. Je to podivné," povedal Pružinec.

"Veľkým problémom je udržať pri liečbe aj dieťa," upozornila klinická imunologička a alergologička Klára Kossárová. Zaznamenáva to najmä pri "kašľovom" fenotype astmy. Lekári podľa nej musia vynaložiť veľké úsilie na to, aby u rodičov vyvrátili staré dogmy o kortikofóbii. Kľúčovou liečbou astmy je totiž podanie inhalačným kortikoidom, čo mnohých odradí, pretože sa boja nežiaducich účinkov. I keď doma rodičia lieky majú, deťom ich nepodajú, ak majú pocit, že sa cítia dobre. "Rodiča presvedčia až merateľné údaje ako výsledky z krvi, kožné testy či hodnoty spirometrie a NIOX-imetrie," povedala Kossárová. Lekárom sa lepšie spolupracuje v rodinách, kde sa na astmu liečia príbuzní.

Ľudia zanedbávajú liečbu z viacerých príčin, ako sú strach z nežiaducich účinkov, cena lieku, doplatky, zabúdanie užiť liek či podcenenie závažnosti ochorenia. Pacientov ovplyvňujú i mylné informácie o astme často získané z internetu. "Napríklad, že z kortikoidov sa priberá a tvorí sa akné alebo že z inhalácie lieku človek zachrípne," vysvetlila Helena Leščišinová, primárka poliklinického oddelenia tuberkulózy a pľúcnych chorôb Nemocnice s poliklinikou sv. Jakuba v Bardejove. V tomto podľa nej pomôže jedine edukácia pacienta. "Lekár musí veci opakovane vysvetľovať a pacient musí rešpektovať jeho autoritu," myslí si.

Typickými prejavmi astmy sú ťažké dýchanie, záchvaty kašľa, piskoty pri dýchaní, ktoré sa často opakujú. Keďže sa môžu objaviť aj pri bežných infekciách dýchacích ciest, nie je vždy ľahké spozorovať začínajúcu či zhoršujúcu sa astmu. Medzi prvé príznaky tohto ochorenia patrí najmä časté, opakujúce sa pískavé dýchanie a pretrvávajúci kašeľ, na ktorý nezaberajú antibiotiká. Všímať si treba aj opakujúce sa zadýchavanie a rozkašlanie sa pri športových aktivitách.

Astmatici by mali viac ako zdraví ľudia venovať pozornosť kvalite prostredia, v ktorom sa zdržiavajú, a to hlavne udržiavať primeranú teplotu a vlhkosť vzduchu v byte a na pracovisku a dostatočne vetrať. Tiež by nemali používať agresívne čistiace prostriedky, mali by odstrániť z miestností alergény a iné spúšťače príznakov ochorenia. K hlavným zásadám astmatika patrí aj primeraná fyzická aktivita, pravidelné stravovanie, dostatočný spánok a udržiavanie primeranej hmotnosti. Samozrejmosťou pre pacienta by malo byť nefajčiť a nezotrvávať v zafajčených priestoroch.

Príčiny astmy nie sú úplne jasné. K rizikovým faktorom, ktoré prispievajú k jej rozvoju, patrí vdýchnutie tzv. astma spúšťačov ako sú alergény, tabakový dym a chemické dráždivé látky. Podľa posledných údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo na Slovensku asi 100.000 sledovaných pacientov s bronchiálnou astmou, z toho asi 7000 pacientov s ťažkou pretrvávajúcou formou. Najviac pacientov bolo sledovaných v Prešovskom a Nitrianskom kraji a najmenej v Žilinskom a Trenčianskom kraji.