Astanské rokovania o Sýrii sa skončili dohodou o vzniku štyroch zón deeskalácie

Zónami deeskalácie sa úplne alebo sčasti stali oblasti Východná Ghúta neďaleko Damasku a provincie Idlib, Homs, Lázikíja, Aleppo a Hamá, ale aj vybrané oblasti na juhu Sýrie. Dohoda dosiahnutá v Astane sa týka zón, na ktorých sa garantmi prímeria v Sýrii - Irán, Rusko a Turecko - dohodli už začiatkom mája na rokovaniach v Astane.

Dnes oznámená dohoda má platiť šesť mesiacov a bude automaticky predĺžená po súhlase trojice garantov prímeria, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na kazašské ministerstvo zahraničných vecí.

Všetky tri krajiny budú súčasne monitorovať dodržiavanie tohto prímeria a vyšlú do tejto zóny vyšlú svoje poriadkové sily, vyplýva z komuniké zverejneného po dvoch dňoch rokovaní v Astane.

Úlohou vyslaných poriadkových síl pozostávajúcich z asi 500 pozorovateľov bude zabrániť incidentom a stretom medzi vládnymi vojakmi a povstalcami, ktorí stále ovládajú väčšinu územia provincie Idlib. Ide o oblasť hraničiacu s Tureckom a susediacu s prímorskou provinciou Lázikíja považovanou za baštu sýrskeho režimu.

Ako informovala agentúra DPA, niektorí členovia delegácie sýrskej opozície namietali proti iránskym zástupcom v pozorovateľskej misii.

Na vytvorení spomínaných štyroch zón prímeria v Sýrii sa Rusko, Turecko a Irán dohodli ešte v máji. Tri z týchto zón už existujú - jedna na juhozápade krajiny, druhá vo Východnej Ghúte a tretiu tvoria časti provincie Homs.

Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) vytvorenie týchto zón prímeria sa prejavilo "znížením počtu obetí". Okrem toho v týchto oblastiach takmer ustalo bombardovanie.

SOHR však súčasne upozornilo, že Moskva a Damask využili bezpečnostné zóny, aby zmenili rovnováhu síl v teréne tak, že od mája sa rozloha územia, ktoré v Sýrii ovládajú, zdvojnásobila.

Pozorovatelia konštatujú, že rokovania v Astane majú väčšiu zásluhu na upokojení situácie v Sýrii ako akékoľvek doterajšie diplomatické rokovania. Astanský proces sa však sústreďuje výlučne na boje v Sýrii a snahu dosiahnuť tam prímerie, pričom sa vôbec netýka politických prekážok, ktoré bránia obnoveniu mieru v Sýrii - v prvom rade ide o osud prezidenta Bašára Asada.

Politické aspekty riešenia konfliktu v Sýrii sú predmetom paralelných rokovaní v Ženeve, kde sa však počas doterajších siedmich kôl nepodarilo dosiahnuť zblíženie pozícii sýrskej vládnej delegácie a povstalcov.