Asi 150-tisíc zamestnancov pracuje za mzdu pod hranicou chudoby

Aj touto témou sa zaoberali delegáti ostatného snemu KOZ. Ako uviedol prezident KOZ Jozef Kollár, "chceme na pôde konfederácie intenzívnejšie riešiť otázku chudoby. Trápi nás, že aj ľudia, ktorí riadne odpracujú osem hodín v zamestnaní, sa prepadajú do pásma chudoby, lebo pracujú za minimálnu mzdu. Pri porovnaní s krajinami EÚ vzniká paradox, keď v SR dosahujeme produktivitu práce na úrovni 80 % krajín EÚ, pritom však máme tretie najnižšie mzdy".

Tento stav chcú odbory zmeniť. "V prvom rade pôjde o kolektívne vyjednávanie a rokovania sociálnych partnerov na tripartitnej úrovni. Našou ambíciou je zvýšiť minimálnu mzdu na úroveň približne 460 eur. Tým sa zvýšia aj ďalšie mzdové tarify," dodal Kollár.

Podľa prezidenta KOZ novela Zákonníka práce neovplyvnila zamestnanosť. "Zatiaľ sme nezaregistrovali žiadne hromadné prepúšťania, ktoré by boli z dôvodu novely Zákonníka práce. Prepúšťanie ovplyvnila ekonomická situácia v podnikoch, teda predovšetkým pokles zákaziek a objednávok," doplnil Kollár. 

Na tlačovej besede sa predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna vyjadril aj k sprostredkovateľským agentúram práce. "Mnohé takéto agentúry vytvárajú podmienky novodobého nevoľníctva tým, že najímajú ľudí do práce na dobu určitú s minimálnou mzdou, dokonca pracujú za rôzne náhrady mzdy. Takýto pracovníci nemajú rovnaké sociálne práva ako kmeňoví zamestnanci." Machyna v tejto súvislosti ocenil novelu zákona, ktorá agentúrnych zamestnancov postaví na rovnakú úroveň ako riadnych zamestnancov. "Na Slovensku pôsobí okolo 800 agentúr. Tým, že ponúkajú prácu relatívne pre malé množstvo ľudí, nevytvárajú prirodzené trhové prostredie. Niektoré podniky si dokonca vytvorili vlastné sprostredkovateľské agentúry práce len preto, aby prijali zamestnancov za zhoršených sociálnych podmienok a za nižšiu mzdu, než akú majú kmeňoví zamestnanci," dodal Machyna.