JEREVAN – Arménski výrobcovia v rámci Dohody o posilnenom partnerstve medzi Arménskom a Európskou úniou od roku 2043 prestanú používať slovo „koňak“ a diskutujú o novom názve, aby nestratili trhy. Oznámil to úradujúci podpredseda vlády republiky Mher Grigoryan.
„Dohoda o rozšírenom partnerstve medzi Arménskom a Európskou úniou, podpísaná v roku 2017, ustanovuje od roku 2043 prestať používať slovo „koňak“ pri vývoze výrobkov z koňaku v rámci ochrany zemepisných názvov EÚ. Preto do roku 2043 arménski výrobcovia vypracujú vhodnú marketingovú stratégiu a vláda im v tom bude pomáhať,“ poznamenal Grigoryan
Požiadavka vzdať sa názvu „koňak“ obsiahnutá v dohode je spôsobená skutočnosťou, že ide o chránený zemepisný názov, ktorý sa podľa pravidiel platných v EÚ môže používať iba pre výrobky vyrobené vo francúzskom departemente Charente, kde sa nachádza mesto, po ktorom sa nápoj začal volať. V súlade s dohodou poskytne EÚ Arménsku finančnú pomoc vo výške 3 mil. EUR.
Podľa úradujúceho podpredsedu vlády bude od roku 2032 pre domáci trh samotného Arménska používanie názvu „koňak“ zakázané. Je presvedčený, že „funkčnosť a nástroje vlády na reguláciu tohto druhu vzťahov do tej doby budú dostatočne účinné na sledovanie dodržiavania tejto požiadavky“.
Podľa Grigoryana krátkodobé a dlhodobé škody u výrobcov arménskeho koňaku vyplývajúce z opustenia známeho názvu závisia od kvality marketingovej stratégie, ktorá sa uskutoční pred nadobudnutím účinnosti obmedzení.
Arménski výrobcovia aktívne diskutujú o nových názvoch, ktoré nahradia slovo „koňak“. „Nie som ešte pripravený zverejniť podrobnosti, pretože neexistuje úplná dohoda, existuje koncepcia, diskusie a debaty o týchto otázkach stále prebiehajú,“ poznamenal úradujúci podpredseda vlády Arménska a dodal, že za posledné tri kalendárne roky dosiahol objem vývozu arménskeho koňaku asi 0,5 miliardy dolárov, z toho asi 79% do Ruska.
Výrobu koňaku v Arménsku založil v roku 1887 obchodník Nerses Tairyan v Jerevane pri prvom vinárstve postavenom pred desiatimi rokmi na území bývalej Jerevanskej pevnosti. V rokoch 1893-1894 v Jerevane boli postavené ďalšie tri nové závody na výrobu koňaku a v roku 1914 ich počet v Arménsku dosiahol 15.
Známa značka arménskeho koňaku „Ararat“ bola uvedená do obehu po tom, čo orgány prvej arménskej republiky znárodnili továrne na výrobu brandy pre víno a liehovinu „Ararat“. Na výrobu arménskych koňakov sa používajú hlavne pôvodné endemické odrody viniča, ktoré rastú v údolí Ararat: voskeat, garantmak, chilar, maskhali, kangun, banants, kakhet, mehali.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies