Arktické riasy kvitnú o takmer dva mesiace skôr

Každoročný kľúčový ekologický jav severských morí - kvitnutie fytoplankónu - nastáva čoraz skôr. Miestne až o 50 dní.
      V časopise Global Change Biology to oznámil štvorčlenný medzinárodný tím, ktorý viedol Mati Kahru zo Scrippsovej oceánografickej inštitúcie pri Kalifornskej univerzite v San Diegu (USA). Okrem jeho kolegu v ňom boli ešte vedci z Portugalska a Mexika.
      V pozadí je globálne otepľovanie a z roka na rok výraznejšie sezónne topenie morskej ľadovej pokrývky v Arktíde. Dôsledky skoršieho kvitnutia fytoplanktónu na morské potravné reťazce a kolobeh uhlíka – a tým aj na vývoj klímy – zatiaľ nie sú jasné.
      Podľa satelitných údajov z rokov 1997-2010 prebieha posuv vrcholu kvitnutia ku skorším dátumom v roku už vyše jedno desaťročie. Na niektorých miestach v Arktíde to za toto obdobie dosiahlo až 50 dní voči predchádzajúcemu typickému dátumu.
      Výskyt skoršieho kvitnutia zodpovedá miestam s úbytkom ľadovej pokrývky. Je to jedno- až dvojtýždňový jav v teplých i studených oblastiach. Vyvrcholenie planktónovej fotosyntézy spôsobuje mohutný prísun nového organického uhlíka do morských ekosystémov.
      Kvitnutie fytoplanktónu vedie k rozrastaniu zooplanktónu, ktorý sa ním živí. Tieto drobné morské živočíchy sa zasa stávajú potravou rýb.
      Mati Kahru sa domnieva, že objektívne sa zatiaľ nedá s konečnou platnosťou povedať, či sa konzumenti fytoplanktónu dokážu prispôsobiť skoršiemu kvitnutiu fytoplanktónu zmenou načasovania hlavných životných štádií, ako je liahnutie vajíčok či vývoj lariev.
      Podľa jeho názoru to však musí mať vážne dôsledky pre arktické ekosystémy. Už teraz možno súladmi respektíve nesúladmi kvitnutia fytoplanktónu s týmito štádiami zooplanktónu vysvetliť medziročné výkyvy početnosti rybích kŕdľov.

Zdroj: TASR