Argentína zažíva najmasovejšie protivládne protesty za desať rokov

Tisíce Argentínčanov vyšli dnes do ulíc hlavného mesta Buenos Aires i ďalších miest, aby protestovali proti vláde a ekonomickej situácii v krajine.

Podľa agentúry AP sa na protestoch len v Buenos Aires zúčastnilo asi 700.000 ľudí, takže ide o najmasovejšiu demonštráciu za posledných viac ako desať rokov. K demonštrantom v Argentíne sa pridali aj ich rodáci žijúci v Sydney, Viedni, Ženeve, Berlíne, Ríme, Paríži, Barcelone, Madride a Londýne.

Účastníci demonštrácií vykrikovali protivládne heslá, v rukách mali vlajky a transparenty s nápismi: "Preč so skorumpovanými úradníkmi!", "Všetci preč!", "Chceme pokoj a poriadok!" alebo panvice a hrnce, na ktoré búchali. 

Protestovali aj proti inflácii a hospodárskemu úpadku krajiny, ale aj proti ústavnej reforme, ktorú predložila prezidentka Cristina Fernández de Kirchnerová. Ak bude ústavná reforma v parlamente schválená, prezidentke to umožní uchádzať sa o prezidentský úrad aj na tretie funkčné obdobie. "Áno demokracii, nie znovuzvoleniu," reagoval na jej plán jeden z transparentov. 

Podľa agentúry AP väčšina z účastníkov demonštrácií patrila k strednej vrstve, boli medzi nimi ľudia rôzneho veku, niektorí prišli s celou rodinou. Protestné pochody organizovali sociálne siete bez prepojenia na niektorú z politických strán. Agentúra AP informovala, že na akcii sa zúčastnilo len niekoľko zástupcov opozičných strán.

Argentínska prezidentka vo svojom príspevku na sociálnej sieti Facebook na margo protestov uviedla, že Argentína zažíva historický okamih, keď možno slobodne prejaviť svoje názory. Priznala demonštrujúcim právo na jasné formulovanie špecifických požiadaviek, ale dodala, že od nej nemožno očakávať, že zmení postoje, za ktoré "bojovala od svojich 16 rokov". 

Agentúra DPA pripomenula, že proprezidentská väčšina v parlamente veľmi rázne kritizovala protestné pochody v argentínskych mestách. Senátor a bývalý šéf kabinetu Aníbal Fernández organizátorov protestov obvinil, že sú napojení na krajnú pravicu, vrátane aktérov vojenského prevratu z roku 1976.