Archeologický výskum na Šoldove pokračuje, okolo kostola objavili múr

„Po dvoch rokoch sme nadviazali na predošlý výskum, rok sme mali prestávku, kedy sme zbierali informácie o Šoldove a tak isto sme zháňali finančné prostriedky. Tento rok sa snažíme objasniť celkový pôdorys zaniknutého kostola, z ktorého veľa neostalo, keďže bol v priebehu stáročí rozobraný, od kedy začal Šoldov chátrať v priebehu 15. storočia,“ priblížil pre TASR Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.

Veľkým prínosom tohtoročného skúmania podľa neho je zistenie, že mnoho z nájdeného muriva bolo zachované v negatíve a pozdĺž celej severnej strany kostola si Šoldovania postavili kamenný múr, ktorý mal odraziť dažďovú vodu a chránil vlhnúci kostol od snehu a vody. „Okrem toho sme sa zamerali na výskum 'prikostolného' cintorína, preskúmali sme tento rok zatiaľ štyri hroby a desiatky značne poškodených neúplných ľudských kostier. V zásypových vrstvách sme našli množstvo keramického materiálu, klincov z rakiev alebo z drevených častí stropu kostola, železné nožíky, železnú strelku do kuše i pracku a mince,“ vymenúva Soják.

Zatiaľ sa tu nenašlo nič staršie ako artefakty z 13. storočia, najstaršia minca, ktorá patrí Ondrejovi II. a našli ju ešte v roku 2013, je z konca 13. storočia. Dominuje tu osídlenie zo 14. a 15. storočia, zaujímavosťou je, že do Šoldova prišli aj bratríci, ktorí použili tamojší kostol ako oporný bod na lúpenie v širokom okolí.

Tradícia hovorí, že Šoldovania boli statní, veľkí a vysokí ľudia, takmer obri, pravda je však taká, že počas archeologického výskumu sa až na dve kostry, ktoré mali do dvoch metrov, našli len kostry ľudí štandardných dĺžok. „Žiadna nadrozmerná kostra sa tu zatiaľ neodkryla, toho roku sme odkryli aj malú kostričku dieťaťa, úmrtnosť tu bola veľká aj čo sa detí týka,“ dodal Soják.

V tomto roku by chceli archeológovia zistiť, ako vyzeral celý pôdorys kostola a zamerať sa na doskúmanie "prikostolného" cintorína. Zaujímavé podľa Sojáka je, že severne od cirkevnej stavby sa nepochovávalo, čo zrejme súvisí s problémom s dažďovou vodou a zamáčaním kostola na tejto strane. „Chceme sa tiež zamerať na prieskum fortifikácie dvojnásobných valov a priekop a doskúmať objekt, ktorý nedoskúmal profesor Alfréd Piffl v roku 1951, kde sa objavil pod zvyškami driev románsky pieskovcový kríž. Ten je akýmsi symbolom toho Šoldova,“ priblížil ďalšie zámery Soják. Okrem toho chcú archeológovia zistiť, ako vyzerali príbytky starých Šoldovanov východne od areálu s kostolom.

Dedina mala niekoľko hektárov a v rámci Slovenska sa podľa Sojáka taká rozsiahla zaniknutá dedina zrejme ani nenachádza. „Čo sa týka bohatosti nálezov, nemožno zaradiť Šoldov medzi archeologickú lokalitu, ktorá oplýva bohatstvom pamiatok, okrem množstva klincov a keramiky toho inventára tu nie je veľa, ale tých mincí je tu dosť. Zaujímavosťou je, že je tu veľa falošných mincí, zrejme na sklonku 15. storočia bratríci vo veľkej miere falšovali mince,“ dodáva Soják.