Antibiotiká treba užiť v celej dávke, aj keď sa pacientovi polepší

"Napríklad ich musí užívať len na základe predpisu od lekára," povedala riaditeľka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku Darina Sedláková.

Pri užívaní týchto liekov treba dodržiavať i ďalšie pravidlá. Pacient by mal vždy doužívať celú predpísanú dávku. "A to aj v prípade, ak sa cíti lepšie," upozornila Sedláková. Ak tak neurobí, lieky by nemal nechávať v domácej lekárničke. Nespotrebované antibiotiká totiž nemožno užiť o pár mesiacov. "Nemajú už požadovaný efekt. Baktérie neničia, naopak, zbytočne ich posilňujú," vysvetlila Sedláková. O tieto lieky sa pacient nesmie s nikým deliť.

Slovensko patrí medzi krajiny s nadmernou spotrebou antibiotík. Pacienti ich pritom v niektorých prípadoch užívajú zbytočne. Nedá sa nimi vyliečiť chrípka či väčšina infekcií dýchacieho traktu, ako si mnohí myslia. Antibiotiká sa užívajú na infekcie vyvolané baktériami a nie vírusové ochorenia, medzi ktoré patrí práve chrípka či prechladnutie.

Ak sa antibiotiká užívajú zbytočne, baktérie si na ne môžu vypestovať odolnosť. "Preto netreba tlačiť na ich predpisovanie," povedala Jana Bendová zo Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva. Voči odolným baktériám potom zaberajú už len účinnejšie antibiotiká. Tie však môžu mať pre pacienta napríklad závažnejšie vedľajšie účinky.

"Infekciu môže pacient uvládať problémovo, ak baktérie nereagujú na antibiotickú liečbu," povedala Bendová. Platí to najmä u menej odolných ľudí či chronicky chorých. Rezistentné baktérie oslabujú organizmus a môžu sa nekontrolovateľne šíriť, až nakoniec spôsobia infekcie u ľudí, ktorí neužívali žiadne antibiotiká. Následkom takejto odolnosti môže byť aj smrť.

Slovensko sa v rámci krajín V4 zaraďuje k tým s vyššou spotrebou antibiotík. Posledná štatistika Európskeho centra pre prevenciu chorôb (ECDC) ukazuje, že Slováci ich v primárnej starostlivosti užívajú vo väčšom množstve než Česi či Maďari. Spotreba vyjadrená v dennej dávke na 1000 osôb je na Slovensku 21, v Česku 19 a Maďarsku 16,2 a Poľsku 22,8.