Anna Franková zrejme zomrela skôr, ako sa predpokladalo

 Pri príležitosti 70. výročia jej úmrtia o tom v utorok informovalo amsterdamské múzeum Dom Anny Frankovej. Len 15-ročná Anna, ktorá sa preslávila vďaka denníku z čias druhej svetovej vojny, pravdepodobne podľahla týfusu v koncentračnom tábore Bergen-Belsen už vo februári 1945, nie koncom marca. Zistenie prezentovala vedkyňa z uvedeného múzea Erika Prins.

Nový dátum podľa nej síce neuberá nič na tragickosti života Anny a jej sestry Margot, ale upokojuje úvahy, že ich mohli zachrániť, ak by žili len o pár dní dlhšie. "Bolo to príšerné. Bolo to hrozné. A stále je. Ale ak si poviete, že zomreli koncom marca, máte pocit, že sa to stalo krátko pred oslobodením. Ak by vydržali ešte aspoň dva týždne... No, ale to už nie je pravda," uviedla Prins. Spojenci oslobodili Bergen-Belsen 15. apríla 1945. 

Pôvodný oficiálny dátum úmrtia Anny, 31. marec, stanovili holandské úrady na základe zdrojov, podľa ktorých sestry zomreli v marci. Nemali však prostriedky na to, aby zistili presný dátum. Nový výskum sa zameral na opätovné preskúmanie a zosumarizovanie dostupných oficiálnych záznamov, archívnych dokumentov a čo najviac výpovedí očitých svedkov, ako bolo možné. Dievčatá, ktoré podľa viacerých svedkov prišli už do Bergen-Belsenu veľmi zoslabnuté, vykazovali príznaky týfusu už na prelome januára a februára, a keďže podľa holandského Národného úradu verejného zdravotníctva a životného prostredia väčšina úmrtí na týfus prichádza okolo dvanásteho dňa od prvých symptómov, je podľa vedcov málo pravdepodobné, že by sa dožili konca marca. "Vo svetle týchto zistení je pravdepodobnejšie, že skonali niekedy vo februári. Presný dátum však zostáva neznámy," skonštatovali. 

V denníku, ktorý Anna dostala na 13. narodeniny, opísala dva roky života v úkryte pred nacistami. Zaznamenala v ňom obdobie od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944. Po prezradení ju spolu s rodinou a ďalšími transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a neskôr do spomínaného Bergen-Belsen. Holokaust napokon prežil len jej otec. Denník zachovala Miep Giesová, ktorá rodine v úkryte pomáhala, a odovzdala ho po vojne Anninmu otcovi. Ten ho v roku 1947 publikoval a kniha sa stala jedným z najčítanejších dokumentov o holokauste.