BRATISLAVA - Eliminovať rasizmus, xenofóbiu, antisemitizmus a ostatné formy intolerancie sa na Slovensku darí zatiaľ viac na legislatívnej úrovni ako v praxi. Vyplýva to z dokumentu Aktuálny vývoj a odporúčania vo vybraných oblastiach ľudských práv, ktorý pripravilo Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci svojej analýzy stavu uplatňovania a ochrany ľudských práv v Slovenskej republike.
Podľa dokumentu možno konštatovať, že SR disponuje dostatočne silnými právnymi predpismi upravujúcim problematiku extrémizmu, problém však predstavuje ich skutočná aplikácia.
Novelizáciou prešli Trestný zákon aj Trestný poriadok a Špecializovaný trestný súd by mal byť jediným súdom, ktorý získa právomoc rozhodovať o zodpovednosti za trestné činy extrémizmu. Niektoré zriadené orgány s užšie vymedzenou odbornou špecializáciou a úlohami v oblasti ľudských práv sú však podľa ministerstva spravodlivosti pomerne pasívne. Napríklad Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu naposledy zasadal v júli roku 2013 a "Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je dlhodobo kritizované za svoju pasivitu v oblasti, v ktorej by v rámci Slovenskej republiky malo zastávať pomaly najvýznamnejšie postavenie," uvádza sa v dokumente.
Hlavnou výzvou pre Slovensko je podľa správy rezortu spravodlivosti radikalizácia pod vplyvom extrémne pravicových ideológií a propagandy. "Samostatným fenoménom je vplyv ruskej propagandy na Slovensku, ktorý sa snaží spochybniť a zmeniť civilizačné zakotvenie Slovenska v EÚ a NATO a podrýva dôveru občanov v základné princípy demokratickej spoločnosti," píše sa v dokumente.
Nenávistné vyjadrenia týkajúce sa rasy, národnosti či farby pleti v internetovom prostredí napĺňajú skutkovú podstatu trestných činov. Ide hlavne o vyjadrenia uverejnené na sociálnych sieťach a v internetových diskusiách k článkom či videám zverejneným na internete. Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová, ktorej odporúčania sú zahrnuté aj v tomto dokumente rezortu spravodlivosti, navrhuje riešiť medzery v legislatíve novelizáciami s cieľom zakázať a zamedziť aktivity extrémistických organizácií, rozpustiť ich a v prípade potreby ich vyhlásiť za protizákonné. Navrhuje tiež potrestať za nenávistné prejavy aj politikov, vládnych predstaviteľov a novinárov. Okrem iného odporúča zvýšiť úsilie zamerané na boj proti diskriminácii Rómov či dôkladne vyšetriť všetky prípady nútených sterilizácií rómskych žien a stíhať zodpovedných.
V súvislosti s ochranou práv dieťaťa je podľa rezortu spravodlivosti dôležité zvýšiť povedomie verejnosti o obsahu a praktických aspektoch Dohovoru OSN pre práva dieťaťa a identifikovať skupiny detí, u ktorých si realizácia práv a začlenenie do spoločnosti vyžaduje prijatie dočasných opatrení orgánmi verejnej správy alebo inými právnickými osobami. Všeobecné princípy dohovoru a jeho opčného protokolu by podľa dokumentu ministerstva spravodlivosti mali byť adekvátne zapracované do všetkých právnych predpisov ako i všetkých materiálov, ktoré majú vplyv na deti. "V oblasti osobitných ochranných opatrení je dôležitým cieľom zabezpečiť všestrannú realizáciu práv detí v krízových situáciách, v situáciách čiastočného či úplného obmedzenia osobnej slobody, v situáciách všetkých druhov migrácie a pobytu detí cudzincov na území štátu," uvádza sa v dokumente.
Výbor OSN pre práva dieťaťa (CRC) odporúča Slovenskej republike, aby zabezpečila rovnaké právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a primeraný životný štandard aj rómskym deťom, prešetrila a sankcionovala všetky prípady používania protirómskej a protimoslimskej rétoriky zo strany politikov i cirkví, ako aj prípady hanlivých prejavov týkajúcich sa sexuálnej orientácie. Výbor odporúča SR, aby zmenila článok tri zákona o rodine tak, aby zabezpečil úplný súlad s Dohovorom o právach dieťaťa s dôrazom na blaho dieťaťa viac ako na zloženie rodiny.
Slovensko by malo ratifikovať hlavné dokumenty týkajúce sa ľudských práv, ktorých ešte nie je zmluvnou stranou, predovšetkým Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín a Opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu a ďalšiemu krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Navrhuje tiež, aby slovenské detské domovy najímali rómskych odborníkov a používali rómsky jazyk popri slovenskom "zachovávajúc etnickú identitu jednotlivých detí a zvyšujúc kultúrnu senzitivitu všetkých detí v detských domovoch", píše sa v dokumente rezortu spravodlivosti. Jedným z odporúčaní Výboru OSN je výslovne zakázať telesné tresty v domácom prostredí bez akéhokoľvek ďalšieho odďaľovania.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies