Americký exprezident Jimmy Carter: Svet je v 'bode zlomu', musí sa rozhodnúť pre mier

Vlády si podľa neho musia zvoliť politiku mieru a ľudských práv namiesto vojny a ľudského utrpenia.

Carterove vyjadrenia otvorili fórum ľudskoprávnych pracovníkov, ktoré organizuje jeho Carterovo centrum v Atlante, informovala agentúra AP.

Carter (91) uviedol, že vojenské zásahy, porušovanie ľudských práv a obmedzovanie slobody boli podnetom pre rozširovanie násilných extrémistických skupín. Podľa jeho slov svet "opustil" aj na mier zamerané poslanie OSN a Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú svetová organizácia prijala v roku 1948.

"Teraz je viac než kedykoľvek potrebné vodcovstvo, ktoré nás zavedie preč od strachu a bude pestovať väčšie presvedčenie o vnútornej dobrote a duchaplnosti ľudstva," povedal Carter.

Svetoví lídri musia zredukovať používanie "štátom schváleného násilia", od útokov bezpilotných lietadiel po vývoj alebo modernizáciu jadrových zbraní, dodal bývalý šéf Bieleho domu. Trest smrti napríklad umožňuje vláde používať násilie ako trest. Carter tiež konkrétne kritizoval využívanie náboženstva a kultúry na ospravedlnenie násilia voči ženám a dievčatám alebo vylučovanie žien z vedúcich pozícií.

Zo stretnutia v Carterovom centre má vzísť dokument vyzývajúci vlády krajín po celom svete, aby sa opätovne prihlásili k ľudským právam. Carter uviedol, že výtlačky doručí prezidentovi USA Barackovi Obamovi, lídrom v Kongrese a americkým prezidentským kandidátom. Ďalších vyzval, aby urobili to isté vo svojich krajinách.

Exprezident označil za "nádejné príklady", ktoré treba vyzdvihovať, jadrovú dohodu s Iránom a normalizáciu vzťahov USA s Kubou. Spojené štáty však podľa neho nesú "spoluvinu" na štátnom útlaku poskytovaním finančnej podpory v Egypte, Hondurase a inde.

"Spojené štáty sú svetovou superveľmocou a je pravdepodobné, že si zachováme najsilnejšiu armádu a tiež vplyvnú kultúru, ako aj jednu z dominantných ekonomík," uviedol Carter. "Modlím sa, aby sme sa tiež stali nespochybniteľným presadzovateľom mieru."

Spojené štáty vyšlú do Iraku ďalších 560 vojakov

Americká armáda pošle do Iraku ďalších 560 vojakov. Ich úlohou bude pomôcť pri založení logistickej základne ktorú bude môcť Bagdad využiť v rámci pripravovanej ofenzívy s cieľom dobyť mesto Mósul, hlavnú baštu extrémistov z organizácie Islamský štát (IS).

Podľa agentúry AP to oznámil dnes minister obrany USA Ash Carter, ktorý pricestoval na vopred neohlásenú návštevu Iraku. O posilnení americkej vojenskej prítomnosti v Iraku podľa neho rozhodol prezident Barack Obama.

"Tieto dodatočné americké sily budú mať jedinečné kapacity, ktoré posilnia kampaň (proti IS) a poskytnú životne dôležitú podporu irackým silám v kľúčovej fáze boja," povedal Carter.

Väčšina z avizovaných 560 vojakov sa bude podieľať na budovaní nového vojenského logistického centra, ktoré má vzniknúť na leteckej základni v meste Kajjára, približne 60 kilometrov južne od severoirackého Mósulu. V rámci nového kontingentu prídu do Iraku aj americkí ženisti a logistický personál.

Iracké sily len v sobotu - za leteckej podpory koalície pod vedením USA - vyhnali zo základe v Kajjáre bojovníkov IS. Nová základňa by mala uzavrieť obkľúčenie Mósulu z južného smeru.
Po najnovšom zvýšení bude môcť v Iraku pôsobiť už 4647 amerických vojakov.

Termín začiatku ofenzívy proti IS v Mósule zatiaľ nie je známy. Iracké jednotky by pri útoku na mesto mohli v prípade potreby sprevádzať americkí poradcovia. Americkí vojenskí experti by mohli pomôcť aj pri budovaní provizórnych mostov cez rieku Tigris.

Do Kajjáry v nedeľu, deň po vyhnaní IS, pricestoval tím americkej armády, aby vykonal obhliadku lokality, na ktorej má vzniknúť nový logistický komplex.