Allan Mikušek fanúšikov na koncertoch šokuje

„Kedysi sme hrávali tak, že sme hneď vyšli na javisko - celá kapela vrátane mňa. Postavili sme si aparatúru, brnkli sme každý na gitaru, naštelovali sme sa a začal sa koncert. Odkedy sme začali hrať v novej zostave, mali sme na koncertoch technika, ktorý vyšiel, všetko postavil, kapela začala hrať a ja som vstúpil na pódium až počas intra,“ priblížil 47-ročný hudobník. „Na prvom koncerte ľudia pozerali, nechápali, kde som, mysleli si, že sa pomýlili, že namiesto mňa vystupuje niekto iný, keďže z novej zostavy nikoho nepoznali,“ zaspomínal si na prvé koncerty s novými muzikantmi.

„Konečne sa to začalo ako naozajstný koncert. A hneď som si aj všimol reakciu fanúšikov - myslel som, že budú ruky hore, veď sme robili šou a všetci len sánky na zemi a ticho stáli,“ opísal zmätočnú atmosféru. „V duchu som si hovoril 'Ježišmária, páči sa im to? Nepáči? Sú prekvapení alebo čo?' Nevedeli sme, či po tých otvorených ústach a vypleštených očiach nastane piskot alebo potlesk. Trvalo niekoľko dlhých sekúnd,“ skonštatoval rodák z Trnavy. „Koncert pokračoval. Začali sme takou tvrdšou verziou pesničky Skúšam. Tí ľudia stále kukali. Potom začali chvalabohu tlieskať, ale boli v takých rozpakoch - a ja tiež, ale v duchu som si hovoril 'Pozrite sa, pripravili sme vám takýto program, keď sa vám nepáči, choďte na pivo...',“ povedal rázne.

Kapela vdýchla nový život aj piesni Dážď. „Každý zo starších fanúšikov chce Oceán sĺz, Dážď a podobne. Tak sme spravili taký fór. Začali sme spievať Dážď, spievali sme trojhlas 'Padá dážď a vzduch zvlhol vodou...', pozrel som sa na ľudí, tí začali spievať s nami - mysleli si, že to bude v tom istom štýle, tempe a duchu. Po prvom verši však nasleduje na zlomok sekundy pauza a vtedy som si uvedomil 'Tak a teraz nás vypískajú.' V origináli je to totiž pomalá tiahla päťminútová pesnička, už sa mi dokonca stalo, že som pri nej na jednej akcii dostal mikrospánok,“ zasmial sa. „A my sme to zrazu dali v bluesovom štýle a tí ľudia zas pozerali. Človek sa na tom pobaví. Na chvíľu som sa ale fakt zľakol. Hovoril som si 'Kurník šopa, na tej skúške mi to tak nedošlo.' Až pred ľuďmi som si uvedomil, že 'Sakra, oni tú pesničku poznajú 20 rokov a ty im to tam takto vypáliš.' Našťastie to zobrali, no neskôr mi viacerí písali, že tá prvá verzia je krajšia. Boli na ňu zvyknutí. Ja si myslím, že tým, že som tú pesničku hodil do bluesu, ničím som ju neurazil. Koniec koncov je to moja pesnička,“ podotkol odľahčene. „Nechcem, samozrejme, svoje veci dehonestovať, záleží mi na tom, aby mali stále nejakú úroveň. Chcem naozaj ukázať ľuďom, že som neprestal hrať, že je tam ten druhý dych a je robím niečo celkom nové, ale stále som to ja,“ dokončil.


fe;dm