Aktivity EK voči dvojakej kvalite potravín pomôžu tretine členských krajín

"Téma dvojakej kvality potravín, ktorú sme otvorili na európskej úrovni, ukázala, že má zmysel sa ozvať a spojiť sily. Príklad Slovenska nasledovala aj väčšina krajín strednej a východnej Európy a uskutočnili vlastné porovnávacie testy. Problém s dvojakou kvalitou má už tretina členských štátov a je možné, že po budúcoročných testovaniach pribudnú ďalšie," skonštatovala šéfka MPRV SR Gabriela Matečná (nominantka SNS). EK aj po tlaku SR uznala, že tento problém existuje a vydala usmernenie k súčasnej legislatíve.

Podľa EK je na riešenie otázky dvojakej kvality výrobkov relevantných viacero právnych predpisov EÚ, a to nariadenie o všeobecných zásadách potravinového práva, nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom a smernica o nekalých obchodných praktikách.

Prvý predpis, nariadenie o všeobecných zásadách potravinového práva, má zabezpečiť, aby sa na trh EÚ umiestňovali len bezpečné potravinové výrobky a aby boli spotrebitelia presne informovaní a neboli uvádzaní do omylu, pokiaľ ide o zloženie a vlastnosti potravinových výrobkov ponúkaných na predaj.

Ďalší predpis, nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, stanovuje pravidlá a požiadavky na označovanie, vrátane povinného poskytovania úplného zoznamu zložiek, čím sa umožní spotrebiteľom, aby boli plne informovaní o zložení potravinových výrobkov.

Jednou z hlavných úloh pri postihovaní dvojakej kvality má podľa EK zohrávať smernica EÚ o nekalých obchodných praktikách, ktorá má zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli uvádzaní do omylu ani vystavovaní agresívnemu marketingu a aby všetky tvrdenia obchodníkov v EÚ boli jednoznačné, presné a odôvodnené. Jej úlohou je umožniť spotrebiteľovi robiť informované a zmysluplné rozhodnutia. Táto horizontálna smernica sa uplatňuje na mnohé obchodné praktiky, ktoré sú takisto regulované inými všeobecne platnými právnymi predpismi EÚ alebo právnymi predpismi EÚ pre konkrétne odvetvia, napríklad pre potraviny, hračky, kozmetiku, čistiace prostriedky a iné.

Smernica o nekalých obchodných praktikách zakazuje akúkoľvek obchodnú praktiku, ak obsahuje nepravdivé informácie alebo akokoľvek uvádza do omylu, alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď sú tie informácie vecne správne.

"Za nekalú obchodnú praktiku považujeme také znaky výrobku, na základe ktorých sa bežný spotrebiteľ rozhodne vykonať nákup, ktorý by inak nevykonal," vysvetlila Matečná. Týka sa to najmä značkových výrobkov. Existencia jedného alebo niekoľkých značkových výrobkov vo všeobecnej ponuke určitej kategórie spracovaných potravinárskych výrobkov, ako sú napríklad káva, čokoláda, čaje alebo nealkoholické nápoje, ovplyvňuje väčšinu spotrebiteľov pri ich výbere.

Rozhodnutie spotrebiteľa o obchodnej transakcii týkajúce sa značkového výrobku je do veľkej miery založené na jeho vnímaní, čo táto značka preňho predstavuje. "Bežný spotrebiteľ si možno značkový výrobok nekúpi, ak je presvedčený, že sa výrobok odchyľuje od výrobku, na ktorý je zvyknutý," uviedla slovenská agroministerka.

Podľa EK štúdie o preukázaní vernosti značkám ukazujú, že značky fungujú v mysliach spotrebiteľov ako osvedčenie o kontrolovanej a konštantnej kvalite. Toto vysvetľuje, prečo niektorí bežní spotrebitelia očakávajú, že výrobky určitej značky majú ekvivalentnú, respektíve totožnú kvalitu kdekoľvek a kedykoľvek si ich kúpia v rámci spoločného európskeho trhu. Súčasťou usmernenia EK je tiež posúdenie potenciálne nekalých obchodných praktík v prípade značkových potravinových výrobkov.