BRATISLAVA - Aj na vás vplývajú skracujúce sa dni a čierne okresy depresívne? Tiež nemáte radi čas Dušičiek, hmiel a zle na vás vplývajú informácie o množstve infikovaných a zosnulých na covid? Potom je tento článok určený práve vám.
Naša duša je krehká. Žijeme v hektickej dobe, ktorá je navyše poznačená novými hrozbami. Ak človek niečo nepozná, podvedome z toho má strach. Aj keď si to nepriznáva, podprahovo tam ten strach je. Taká bola aj karanténa a s ňou súvisiaca koronakríza. Nevedeli sme, čo to je, čo nám ten vírus môže spôsobiť. Ani kedy sa skončí a ako nabúra naše plány a existenciu. Následne sme museli zostať doma, čo bola pre mnohých nová skúsenosť. Sledovali sme správy a podvedome tak „nasávali“ všetko negatívne.
Málo radosti, veľa chaosu
Pozitívnych správ bolo málo. Ukazovali nám zábery z Talianska, opatrenia sa menili každý deň, často z minúty na minútu, čo spôsobovalo informačný chaos.
Paradoxne, seniorov sa karanténa dotkla len okrajovo. Sú totiž zvyknutí byť sami. Výskumy z rôznych krajín poukázali na to, že sociálnu izoláciu zvládali oveľa horšie mladí ľudia. „Najmä študenti vykazujú vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu. Naopak, starší ľudia majú množstvo rôznych preventívnych stratégií, ktoré dokážu v danej situácii efektívne využívať,“ hovorí Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. To len potvrdzuje fakt, že táto doba priniesla všetko nové. Nikto z nás ju ešte nežil a úplne mladá generácia nemala vzor ani vo svojich rodičoch. Tí totiž nezažili už ani socializmus a s ním súvisiacu celorepublikovú „karanténu“. Tak prišli obavy, osamelosť, skleslosť. U mnohých ľudí sa k týmto pocitom pridali aj strach o stratu zamestnania, a zabezpečenie existencie.
Prečítajte si tiež: Nebezpečné fibrózy a čo túto zákernú chorobu spôsobuje?
Trochu štatistiky
Poďme sa pozrieť na čísla a štatistiky. Na Slovensku trpí duševnými ochoreniami minimálne každý 9. človek. Z nich každý 4. trpí depresívnymi poruchami. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje nato, že počet ľudí s depresiou sa v dôsledku pandémie môže zvyšovať. MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti upozorňuje nato, že depresívne pocity je potrebné sledovať. „Ak depresívne pocity pretrvávajú, môže ísť o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a adekvátnu liečbu. Je dôležité, aby sa ochorenie zachytilo čím skôr. Neliečená depresia totiž výrazne znižuje kvalitu života chorého, neumožní mu normálne fungovať a v tých najťažších prípadoch ho môže doslova ohroziť na živote. Mnohí ľudia však ochorenie podceňujú a odbornú pomoc nevyhľadajú. Často im chýba podpora rodiny a okolia, ktoré by ich povzbudilo, iní majú strach vyhľadať pomoc pre obavy, čo si o nich druhí pomyslia.“
Čo je depresia a ako sa prejavuje?
Depresia sa prejavuje komplexne. V popredí je porucha nálady, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje psychické a telesné fungovanie. Depresia môže postihnúť každého v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a pôvod ťažkostí sa mnohokrát nedá zistiť. Ochorenie môže človeka ochromiť na dlhé týždne či mesiace, zbaviť ho schopnosti pracovať, zúčastňovať sa na chode rodiny, či udržiavať kontakty s priateľmi. Bez podpory okolia človek s depresiou trpí zároveň pocitmi viny za svoju „nemohúcnosť“, obáva sa budúcnosti a často nevidí zo svojho stavu východisko. Bez vhodnej liečby môže ochorenie vyvrcholiť samovražedným pokusom či samovraždou. Platí, že neliečená depresia je potenciálne smrteľnou chorobou. Pri vhodnej terapii depresívna epizóda odznie a človek sa môže pomaly a pozvoľna vrátiť k svojim pôvodným aktivitám.
Depresia spojená s úzkosťou, či iným prejavmi narušenia psychiky, ľudí často prekvapí. Psychické poruchy sú však epidémiou dnešnej doby a tých, ktorých postihujú, stále pribúda. Naše duševné zdravie ohrozuje stres, rýchly životný štýl, prepracovanosť, náročné vzťahy v rodinách, sociálna neistota i nevyriešené traumy z minulosti. Navyše máme pocit, že psychohygiena s dostatkom spánku a aktívneho odpočinku je luxus.
Psychológovia nemajú voľné kapacity
Na jednej strane je slabá alebo žiadna podpora zo strany rodiny, obavy, čo si o nich druhí pomyslia. Čo sa stane, ak tieto múry prekonáme? K psychiatrovi sa dá ísť bez výmenného lístka od obvodného lekára, klinického psychológa môže človek navštíviť bez výmenného lístka od obvodného lekára od tohto roku. Problém je inde. Psychológovia nie sú. Respektíve sú, ale ich kapacity sú preplnené. Aj keď by sa nám mohlo zdať, že ľudia psychológov nenavštevujú, opak je pravdou. Je vyšší dopyt ako ponuka.
Klinického psychológa nájdete vo väčšine prípadov v nemocniciach. Ich čakacia lehota je často dlhá alebo už neberú ďalších pacientov. Preto si môžete napríklad na internete dohľadať poradenských psychológov alebo psychoterapeutov. Cena za sedenie sa u nich pohybuje od 50 eur vyššie.
Na akého odborníka sa obrátiť?
Psychológ (či už klinický alebo poradenský) nepredpisuje lieky, pri diagnostike a pomoci využíva psychologickú diagnostiku (testy, dotazníky) a rozhovor. Klientov si na konzultácie objednáva a na každého má vyhradený nerušený čas, väčšinou 50 minút.
Možno vás zaujme: V Prahe vykonali zriedkavú operáciu. Pacient čakal na vhodný orgán 122 dní!
Psychoterapeut je absolvent vysokej školy – niektorého z humanitných alebo zdravotníckych odborov. Hlavným liečebným nástrojom psychoterapie je rozhovor medzi pacientom a terapeutom. Témou rozhovorov sú obvykle aktuálne či dlhodobé problémy (nápady, fantázie, pocity s nimi priamo súvisiace či aj zdanlivo bez súvislostí), sny, obrazy denného snenia. Ľudia, ktorí vyhľadávajú psychoterapiu, majú snahu pochopiť problémy vo svojom živote a prežívaní. Cesta k uzdraveniu býva náročná, ale efekt liečby zvykne byť dlhodobý.
Všetci títo odborníci spolupracujú. Ak sa rozhodnete navštíviť psychiatra, je možné, že vás pošle k psychológovi, alebo psychoterapeutovi (ak sám psychoterapiu nevykonáva). A naopak, ak navštívite psychológa, môže vám odporučiť i návštevu psychiatra.
Jeden skutočný príbeh – Mohlo to dopadnúť inak
Poviem vám príbeh jedného muža, dnes má 53 rokov. Krátko po revolúcii začal jeho otec, ako mnohí, ďalší bezhlavo podnikať a investovať. Tento muž bol vtedy chlapec, nerozumel tomu, čo robí. Keď sa otcovo podnikanie zrútilo a on sa až priveľmi zadĺžil, nemal na tom ani malinký podiel viny. Následne sa otec obesil a keď im zobrali dom, mama skočila pod vlak. Chlapcova hlava to nedokázala spracovať. Nebolo však nikoho, kto by ho odviedol k odbornému lekárovi, ktorý by začal liečiť jeho zmätenú dušu. Odvtedy sa túla, prichýlila ho miestna fara a ja od neho nakupujem ovocie, čo pozbiera. Aspoň týmto málom mu chcem pomôcť uľahčiť jeho životný osud. Mohol totiž dopadnúť úplne inak. Možno len stačilo zbúrať predsudky.
Dvadsať mýtov o depresii
Depresia je ochorenie, o ktorom panuje množstvo mýtov. Tieto nepravdivé tvrdenia ľudí trpiacich depresiou zbytočne zraňujú a odďaľujú ich rozhodnutie liečiť sa. Tu sú:
Mýtus: Depresiu môžu dostať len psychicky labilní ľudia.
Pravda: Depresia je biologická porucha mozgu, a tak ako všetky ochorenia, môže udrieť bez zjavnej príčiny. Nie je to prejav zlyhania a ani “duševnej lability” človeka.
Mýtus: Depresii musí predchádzať vážna tragická udalosť.
Pravda: Nie každý reaguje na vážnu životnú stratu depresiou. Naopak, depresia môže vzniknúť bez akejkoľvek predchádzajúcej straty či tragédie v osobnom živote. Môžu ju vyvolať aj stresujúce životné zmeny, ktoré sú navonok príjemnými udalosťami – ako sú prírastok do rodiny, povýšenie v práci či náhle zbohatnutie.
Mýtus: Depresia je prejav slabosti a lenivosti.
Pravda: Ľudia trpiaci depresiou nie sú leniví, ani slabí, sú iba chorí. Depresia často úplne paralyzuje vôľu človeka, preto sa pacienti s týmto ochorením môžu javiť ako málo pracovití či neschopní rozhodovania. Keď vďaka liečbe pominú príznaky depresie, vrátia sa k predošlým aktivitám a pracovným návykom.
K téme: Časté užívanie liekov od bolesti či zmeny nálad môžu spôsobiť silné závislosti!
Mýtus: Každý, kto má depresiu, si uvedomuje, že je chorý.
Pravda: Je chybou depresiu tajiť, či pretvarovať sa, mnohí ľudia si však svoj skutočný stav nemusia uvedomovať či pripúšťať. Aj preto je dobré, ak s lekárom komunikujú aj ľudia z pacientovho blízkeho okolia. Psychiatrovi to pomôže urobiť si komplexnejší obraz o jeho stave.
Mýtus: Na liečbu depresie stačí psychoterapia.
Pravda: Samotná psychoterapia zvyčajne pomáha pri ľahších formách ochorenia. V kombinácii s liekmi sa však zvyšuje jej účinnosť.
Mýtus: Chodiť k psychiatrovi a brať antidepresíva je životné zlyhanie.
Pravda: Depresia súvisí s poruchou biologickej a chemickej rovnováhy v mozgu. Z tohto dôvodu je potrebné liečiť ju liekmi rovnako ako iné ochorenia. Dať si predpísať a užívať antibiotiká na zápal pľúc tiež nikto nebude považovať za životné zlyhanie.
Mýtus: Lieky proti depresii zaberajú hneď a možno ich kedykoľvek vysadiť.
Pravda: Depresia je jednou z úspešne liečiteľných psychických porúch. Liečba pomáha absolútnej väčšine pacientov. Lieky sa však musia užívať dlhodobo a rozhodne nezaberajú hneď, trvá to niekoľko týždňov.
Mýtus: Depresívni ľudia sú nebezpeční a musia byť zavretí v psychiatrickej liečebni.
Pravda: Ľudia s depresiou v drvivej väčšine prípadov absolútne nie sú nebezpeční pre svoje okolie. Ak však trpia samovražednými myšlienkami, či majú za sebou samovražedný pokus, ochorenie môže ohrozovať ich vlastné zdravie a život.
Mýtus: Ľudia s depresiou nemôžu chodiť do práce a starať sa o rodinu.
Pravda: Práve naopak, mnoho ľudí s ľahkou formou depresie si napriek ťažkostiam plní svoje pracovné povinnosti a stará sa o rodinných príslušníkov. Ťažká forma depresie chorých zvyčajne prechodne vyradí z ich bežného fungovania. Ak je človek správne a vhodne liečený, po zlepšení jeho stavu počas trvania pokračujúcej liečby môže pracovať žiť svojim obvyklým životom.
O zdraví: Silnú ženu nezlomí ani osteoporóza. Speváčka Brigita Szelidová o tom vie svoje
Mýtus: Na depresiu pomáha cvičenie a zvýšený prísun minerálov, napríklad magnézia.
Pravda: Dostatočný prísun minerálov a pravidelný pohyb môže napomôcť zotavovaniu sa z depresie, nie sú postačujúcim riešením.
Mýtus: Sklony k depresii sa dedia.
Pravda: K vzniku depresie môžu prispieť genetické faktory, ktoré pravdepodobne podmieňujú vznik biochemických porúch v mozgu, nie je však pravidlom, že ak jeden či obaja z rodičov ochoreli počas života na depresiu, musí depresiou trpieť aj ich potomok. Rovnako neplatí, že každý, kto trpí na depresiu, ju musel zdediť od svojich predkov.
Mýtus: Depresia je bežnou súčasťou puberty či staroby.
Pravda: Depresia rozhodne nie je normálnou súčasťou dospievania ani starnutia. Ak má tínedžer či človek v dôchodkovom veku príznaky depresie, potrebuje vždy odbornú pomoc!
Mýtus: Depresia prejde sama.
Pravda: Bez liečby depresia zvyčajne sama zo dňa na deň nezmizne. Ak jej príznaky dlho pretrvávajú, postupne vedie k strate výkonnosti, k izolácii aj k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu. Platí, že čím skôr človek s liečbou začne, tým skôr depresia odznie.
Mýtus: Rozprávať sa o problémoch chorého zhoršuje depresiu.
Pravda: Naopak, rozhovory s priateľmi môžu pomôcť človeku s depresiou znižovať úzkosť z toho, čo sa s ním deje. Najmä vtedy, ak môže hovoriť o svojom prežívaní s niekým, kto už niečím podobným prešiel. Ak človek s depresiou vládze a chce sa o svojom stave rozprávať, treba ho s porozumením vypočuť, neodsudzovať ho, ani mu nedávať zbytočné rady, čo “by mal” urobiť. Vhodné je nenásilnou formou mu odporučiť odbornú pomoc.
Mýtus: Na depresívnu náladu zaberá alkohol.
Pravda: Alkohol aj drogy v skutočnosti depresiu prehlbujú. Efekt otupenia nepríjemných pocitov po vytriezvení rýchlo pominie a príznaky depresie sa ešte zhoršia.
Mýtus: Antidepresíva pôsobia rovnako na každého.
Pravda: Každý človek je iný, a preto ani lieky nepôsobia na všetkých pacientov s depresiou rovnako. Ak si predstavíme pacienta ako zámok, potom kľúč, teda liek, je potrebné nájsť ten správny. Určite nie je vhodné “požičiavať si” lieky od známych či rodiny namiesto návštevy lekára.
Viac k depresii: Z depresie sa dá uzdraviť iba v nedeľu
Mýtus: Depresia je spojená s chudobou.
Pravda: Depresia postihuje ľudí s rôznym sociálnym statusom, vzdelaním i majetkom. Zlé sociálne podmienky môžu byť spúšťačom depresie, nie je to však pravidlo.
Mýtus: Antidepresíva zmenia človeku osobnosť.
Pravda: Predstava užívania liekov, ktoré nejakým spôsobom menia chémiu v mozgu, môže byť pre veľa ľudí nepríjemná. V skutočnosti sú moderné antidepresíva veľmi šetrné, s minimom vedľajších účinkov. Pôsobia cielene iba na nervové prenášače, ktorých funkcia je pri depresii pozmenená. Mnohí ľudia sa po antidepresívnej liečbe cítia byť naopak „opäť sami sebou“.
Mýtus: Na vznik depresie vplýva zamračené počasie a chladné podnebie.
Pravda: Depresia sa neriadi ročnou dobou, môže sa objaviť kedykoľvek. Výnimkou sú zriedkavo sa vyskytujúce sezónne depresie (trpia nimi asi 2 percentá obyvateľstva), ktoré sa objavujú najmä v jesenných a zimných mesiacoch.
Desať vecí, ktoré vám pomôžu, keď pociťujete depresiu
1. Ak vy alebo vaše okolie zbadá príznaky depresie, okamžite navštívte lekára, aj keď sa vám zdá, že to nemá význam. Bez liečby sa váš stav môže vážne zhoršiť a čím skôr s ňou začnete, tým skôr vám bude lepšie.
2. Nepretvarujte sa, dajte okoliu najavo, čo sa s vami deje. Nemusíte byť s touto chorobou sami.
3. Ak myslíte na samovraždu, alebo ste sa o ňu pokúsili, musíte to povedať lekárovi. Neznamená to, že zomriete, je to však vážny príznak depresie a dôležitá informácia pre vášho lekára.
4. Ak vládzete, rozprávajte sa o tom, čo vás trápi, s priateľmi. Pomáha to znižovať úzkosť z toho, čo sa s vami deje, najmä ak hovoríte s niekým, kto už niečím podobným prešiel.
5. Nenúťte sa do činností, ktoré nezvládate a zhoršujú váš stav. Je normálne, že kým sa vám polepší, nebude sa vám chcieť vstať z postele, jesť, česať sa, či pracovať. O pár týždňov vám bude lepšie, tieto príznaky miznú medzi prvými. Dovtedy poproste o pomoc v domácnosti niekoho, kto vám rád pomôže.
6. Počas depresie nerobte žiadne vážne rozhodnutia. Vaše nazeranie na svet je momentálne ovplyvnené depresiou a po uzdravení sa môžete na veci pozerať úplne inak.
7. Nepite alkohol a neberte drogy. Chvíľu sa síce bude cítiť lepšie, ale vaša depresia sa prehĺbi.
8. Pri prvých náznakoch zlepšenia sa nevrhajte späť do práce a k povinnostiam. Vaša psychika je ešte krehká a nemôžete sa vystavovať naplno stresu. Striedajte prácu s odpočinkom, dobre jedzte a pravidelne spite.
9. Nevysadzujete si svojvoľne antidepresíva, hoci vám je „už lepšie“, depresia sa môže v krátkom čase vrátiť.
10. Keď sa už cítite aspoň trochu dobre, snažte sa chodiť na prechádzky, cvičiť či stretávať sa s priateľmi. Robte pre seba veci, ktoré vám pomôžu cítiť sa lepšie a znovu získať istotu v kontaktoch s okolím.
Päť spôsobov, ako pomôcť človeku s depresiou
1. Snažte sa ho odbremeniť od povinností a pomôžte mu s praktickými vecami, na ktoré sám nemá silu.
2. Vypočujte si ho vždy, keď to bude potrebovať a neposudzujte a nezľahčujte jeho prežívanie.
3. Sprevádzajte ho, robte mu spoločnosť, keď bude mať o to záujem.
4. Nenúťte ho do činností, ktoré nechce robiť.
5. Rešpektujte, že priebeh i zlepšovanie ochorenia môže byť u každého iné a stav sa nezmení zo dňa na deň.
Depresívnemu človeku nikdy nehovorte:
„Pozri sa, ako vyzeráš. Vstaň už konečne z tej postele a urob so sebou niečo.“
„Keď sa tomu budeš poddávať, nikdy sa to nezlepší.“
„Podľa mňa nemáš žiadnu depresiu, si len lenivý .“
„Prečo nejdeš niekam na dovolenku?“
Linky pomoci:
Linka dôvery Nezábudka
www.linkanezabudka.sk – 0800 800 566
Internetová linka dôvery pre mladých ľudí IPčko.sk
Chatová a emailová poradňa na www.ipcko.sk
Linka detskej istoty (Linka pomoci pre deti a mladých ľudí)
www.ldi.sk – 116 111
Národná linka na podporu duševného zdravia
0800 193 193
Linka pomoci obetiam násilia
www.pomocobetiam.sk – 0850 111 321
Krízová linka pomoci
www.krizovalinkapomoci.sk – 0800 500 333
Aby ste si tento prichádzajúci čas spríjemnili, máme pre vás súťaž. Nájdete ju na našom Facebooku a tiež na našom Instagrame.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies