BRATISLAVA - Vedeckých vysvetlení (alebo skôr špekulácií) poznáme hneď niekoľko. V skutočnosti však nevieme celkom presne ako pôsobia jednotlivé hudobné štýly na náš mozog a náladu. Existuje množstvo štúdií, ktoré skúmajú vplyv hudby na človeka, isté je však iba toľko, že kognitívne funkcie mozgu, naše predchádzajúce hudobné zážitky aj momentálne duševné rozpoloženie spoločne vytvárajú hudbou vyvolaný efekt.
Blues môže mať napríklad upokojujúci účinok, ktorý vraj výborne zaberá na nervozitu. Rytmus a celková atmosféra tejto hudby nám môže pomôcť pri uvoľnení v stresových situáciách. Podobný účinok môže mať aj reggae, ktorý je podľa niektorých vedcov hotový relaxačný tréning. Niečo na tom asi bude. Videli ste už niekedy nervóznych Jamajčanov?
Rock a klasická hudba v nás vzbudzujú vzrušenie. Ak sa cítite byť unavení alebo takpovediac „zošliapnutí“, divoké punkové platne alebo klasická hudba plná eufórie vás môže stimulovať k lepšej nálade. Klasická hudba má dokonca priaznivý vplyv aj na funkcie mozgu.
Prekvapujúco od metalu nebudeme agresívnejší. Práve naopak, niektoré štúdie hovoria o tom, že metalová hudba pozitívne pôsobí na naše sebavedomie, iné zase dokazujú jej schopnosť odbúrania stresu. Podľa Štátnej Univerzity v Iowe však môže metalová hudba vyvolať aj antisociálne správanie. Zdá sa, že skutočne záleží na okolnostiach a individualite, či budeme od metalu pokojnejší alebo dokonca nespoločenskí. Nepochybne to platí aj na ostatné žánre.
Country hudba zrejme nepatrí medzi najpozitívnejšie naladené žánre a preto sa nečudujme, že v krajnom prípade môže podľa psychológov spôsobiť aj depresiu. Časopis PLOS ONE nedávno zverejnil štúdiu, podľa ktorej počúvanie smutnej hudby môže zlepšiť stav našej mysle. Keď sa v podobnom rozpoložení stotožníme s pochmúrnou náladou textu alebo melódie, môžeme pocítiť uvoľnenie. Niektorí vedci však argumentujú, že počúvanie negatívne naladenej hudby môže zhoršiť situáciu u ľuďoch, ktorí sú náchylní k duševným chorobám.
V ďalšom štúdiu zase hodnotili vlastnosti a osobnostné črty fanúšikov jednotlivých hudobných žánrov. Pri skúmaní týchto faktov priradili k nasledujúcim štýlom tieto vlastnosti:
Blues: sebavedomie, tvorivosť, otvorenosť, plachosť, pokoj.
Jazz: väčšie sebavedomie, kreativita, otvorenosť, pokoj.
Klasická hudba: sebavedomie, tvorivosť, introverzia, pokoj.
Rap a hip hop: sebadôvera, spoločenskosť.
Opera: väčšie sebavedomie, tvorivosť, veľkorysosť.
Country: vysoké pracovné nasadenie a otvorenosť.
Reggae: vysoké sebavedomie, tvorivosť, sklon k lenivosti, pocit pohody.
Dance: tvorivosť, nedostatok láskavosti.
Indie: nízke sebavedomie, tvorivosť, tendencia k lenivosti, nedostatok láskavosti.
Rock a heavy metal: nízke sebavedomie, tvorivosť, sklon k lenivosti, nespoločenský, láskavý, pokojný.
Pop: vysoká sebaúcta, vysoké pracovné nasadenie, otvorenosť, láskavosť, chýba nadhľad a tvorivosť.
Soul: vysoké sebavedomie, tvorivosť, elegancia, plachosť.
Akú hudbu máme teda počúvať, keď sa jednoduch chceme cítiť dobre? Ak môžeme uveriť štúdii z roku 2013, podľa ktorej vedci tvrdili, že našli v mozgu časť, ktorá zodpovedá za náš zážitok z hudby, najväčšiu eufóriu v nás vyvolávajú práve najznámejšie hity alebo teda „odrhovačky“. Neberme to ale až tak vážne. Podľa predchádzajúcej štúdie má zase hudba vplyv prakticky na všetky časti nášho mozgu, ktoré riadia fyzický pohyb, emócie aj kreativitu. Veď poznáte ten pocit, keď začnete klepať nohamy do príjemného rytmu, to je napríklad signál aktivácie motorických funkcií.
Takže na otázku ako v skutočnosti vplýva hudba na náš mozog máme dve odpovede. Tá prvá – ako ste doteraz čítali – je celkom zdĺhavá a nepresná, tá druhá je však presnejšia ako všetky ostatné: všeliako!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies