Ako fungujú kryptomeny? - 2.časť

Peňaženky

Používatelia kryptomien majú "peňaženky" s unikátnymi informáciami, ktoré ich potvrdzujú ako aktuálnych vlastníkov jednotiek digitálnej meny. Zatiaľ čo súkromné kľúče potvrdzujú autenticitu transakcií kryptomien, peňaženky znižujú riziko krádeže odložených jednotiek. Peňaženky, ktoré používajú burzy, sú však zraniteľnejšie voči útokom hackerov. Vo februári 2014 ukončila svoju činnosť najväčšia svetová burza Mt. Gox sídliaca v Japonsku a následne skončila v likvidácii. Dôvodom bol systematický útok hackerov, ktorí postupne ukradli 850.000 Bitcoinov, ktoré v tom čase mali hodnotu viac ako 450 miliónov dolárov.

Peňaženky je možné uložiť na cloud, interný pevný disk alebo na externé pamäťové zariadenie. Bez ohľadu na to, ako máte peňaženku uloženú, odporúčame minimálne ešte jednu zálohu. Treba však mať na pamäti, že zálohovaním peňaženky nezdvojnásobíte svoj zostatok v nej, ale iba záznam o ich existencii a aktuálnom vlastníctve.

Ťažiari

Ťažiari slúžia ako držitelia záznamov pre krypto-komunity a nepriamo rozhodujú o hodnote digitálnej meny. Pomocou veľkého výpočtového výkonu, ktorý často pochádza zo súkromných serverových fariem vlastnených jednotlivcami alebo skupinami, používajú ťažiari vysoko technické metódy na overenie úplnosti, presnosti a bezpečnosti blockchainu kryptomien.

Práca ťažiarov pravidelne vytvára nové kópie blockchainu, do ktorého sa pridávajú aktuálne a predtým neoverené transakcie. Keďže tieto nie sú zahrnuté v žiadnej predchádzajúcej kópii reťazca blokov, tak ich efektívne dokončujú. Každý nový prírastok je nový blok. Bloky pozostávajú zo všetkých transakcií vykonaných od vytvorenia poslednej kópie blockchainu, ktorý vznikol zvyčajne niekoľko minút predtým.

Pojem "ťažiari" súvisí so skutočnosťou, že ich práca doslova vytvára bohatstvo v podobe úplne nových jednotiek digitálnej meny. Každá novovytvorená kópia blockchainu prichádza s dvojzložkovou peňažnou odmenou: fixným počtom nových jednotiek kryptomeny a variabilným počtom existujúcich jednotiek ako poplatok za transakciu (zvyčajne menej ako 1% z hodnoty) zaplatený kupujúcim. Pred niekoľkými rokmi teda ťaženie kryptomien bolo celkom lukratívnym vedľajším príjmom najmä pre tých, ktorí mali zdroje na investovanie do energeticky a hardvérovo náročných ťažiarskych operácií.

Pri vytváraní nových blockchainov majú ťažiari povolené uprednostňovať transakcie s poplatkami pred tými bez poplatkov a to aj vtedy, keď tie nabehli skôr. To motivuje predávajúcich účtovať poplatky za transakcie, pretože tak skôr dostanú svoje peniaze.

Prostredníctvom pokynov v zdrojových kódoch sa kryptomeny automaticky prispôsobujú kvantite ťažobného výkonu, ktorý vytvára nové kópie blockchainu. Cieľom je udržať priemerný interval medzi novými reťazcami blokov stabilný (napr. pri Bitcoine je to 10 minút).