Aká by bola najväčšia pomoc pre našu planétu v budúcom roku?

V priebehu tohto roku prebehol výskum, z ktorého sa zistilo, že konzumácia mäsa, najmä hovädzieho a bravčového, má veľký dopad na životné prostredie a zmenu klímy.

V súčasnej dobe ľudia a hospodárske zvieratá tvoria 96% všetkých cicavcov. Je naozaj potrebné získavať živiny práve z chovu zvierat? Konzumácia mäsa a mliečnych výrobkov sa pohybuje na hranici len okolo 18% zo všetkých kalórii, ktoré príjmeme aj z inej stravy. Len asi 1/3 všetkých bielkovín, ktoré príjmame vo forme stravy pochádza z mäsa.

Disponovať veľkým množstvom chovných zvierat je neefektívne. Musí prebiehať odlesňovanie stále ďalších plôch, aby sa mohli kde chovné zvieratá pásť, ďalej je to metán, ktorý vytvára dobytok pri vylučovaní, a samozrejme aj používanie hnojív. Pri hnojivách a tvorbe metánu sa vytvorí dokopy toľko emisií a skleníkových plynov, ako vyprodukujú všetky autá, kamióny a lietadlá na svete súčasne. Postupy pri chovných zvieratách spôsobuju hromadný výhyn iných zvierat a tiež značné znečistenie riek, morí a oceánov. 

V decembri vedci varovali, že na zmenu klímy je potrebné znížiť konzumáciu mäsa, pričom spotreba hovädzieho dobytka na mäso sa v západných krajinách musí znížiť o zhruba 90% a nahradiť päťnásobne väčším množstvom fazule a strukovín.

Aj spotreba bravčového mäsa, mlieka a vajec bude musieť do roku 2050 prudko klesnúť. Je potrebné prejsť na konzumáciu takej stravy, ktorá pomôže udržať svetovú teplotu v tolerancií maximálne 2 stupňov Celzia.

Na dosiahnutie tohto cieľa sa navrhlo množstvo opatrení. Od dane z červeného mäsa až po kŕmenie kráv morskými riasami, aby sa znížil únik metánu, ktorý vyprodukujú. Niektorí vedci dokonca podporili jedenie hmyzu.

Bez ohľadu na spôsob, akým sa zmeny dosiahnú, existuje nádej, že rok 2019 bude kľučovým pre zmeny v potravinárskom priemysle.